Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

ľavý príd.

1. nachádzajúci sa na tej strane, kdečlovek srdce, op. pravý: ľ. bok, ľ-á strana, ruka, noha; ľ. breh Váhu; ľ-á (- pravá)! povel na zjednotenie kroku; šport. ľ-é krídlo

2. radikálne orientovaný (v politike, kultúre); politicky orientovaný na strany socialistického a komunistického typu, op. pravý: ľ-é krídlo politickej strany

robiť, odbaviť niečo ľ-ou rukou a) nedbanlivo, povrchne b) hravo, bez námahy; mať obidve ruky ľ-é byť nešikovný; byť na niečo ľ. byť nešikovný; vstať (z postele) ľ-ou nohou mať od rána zlú náladu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ľavý

ľavý ľavá ľavé 2. st. ľavejší príd.

ľavý ľavá ľavé 2. st. ľavejší príd. 1. ▶ nachádzajúci sa, umiestnený, ležiaci naľavo, na tej strane, kdečlovek srdce, ľavostranný; op. pravý: ľavá ruka; ľavé oko, ucho, krídlo; ľavá strana ulice; ľ. breh rieky v smere toku; najľavejší znak matematického zápisu vedúci znak; ľ. dolný roh fotografie; zranenie na ľavej nohe; obrátiť sa na ľ. bok; jazdiť v ľavom pruhu; trafiť ľavú žrď brány; Videl som, ako mu zašklbalo ľavým kútikom. [H. Zelinová]šport. ľavý hák boxerský úder ohnutou rukou vľavo; ľavé krídlo a) šport. vonkajšie miesto v útočnom rade (napr. vo futbale, v hokeji); hráč hrajúci na tomto mieste, krídelný útočník b) voj. ľavá bočná časť útvaru pri cvičení al. útoku; tech. ľavý závit skrutky stúpajúci sprava doľava; ľavé dvere majúce závesy na ľavej strane, zámok a kovanie na pravej, posudzujúc z miestnosti, do ktorej sa otvárajú □ ľavý kôň zapriahnutý na ľavej strane, sedlový
2. ▶ predstavujúci al. zastupujúci ľavicu (v politike, kultúre), ľavicový; sympatizujúci so (sociálnym) programom ľavice; op. pravý: ľavé krídlo sociálnodemokratickej strany; patriť k ľavému stredu; iron. dnes je to politik ľavejší než ľ.
3. v prísudku expr. (do čoho; na čo; ø) ▶ málo zručný, nepohotový v pohyboch al. v konaní, vo vystupovaní a pod., nešikovný, neobratný, nesúci: zať je ľ. na všetko; do práce bola ľavá; ruky má už ľavejšie; Dušička, keby si ty bola taká ľavá do kreslenia ako ja, nehrabala by si sa na umeleckú priemyslovku. [P. Andruška]; Napokon vysvitlo, že do varenia sú aj ľavejší chlapi ako on. [VNK 2006]
fraz. mať obe/obidve ruky ľavé byť veľmi nešikovný; bibl. nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá netreba sa chváliť dobročinnosťou; robiť/urobiť/zvládnuť niečo ľavou rukou al. robiť/urobiť/zvládnuť niečo ľavou zadnou a) vykonať náročnú (obyč. zverenú) prácu, úlohu veľmi ľahko, bez námahy b) urobiť, odbaviť zverenú prácu povrchne, nedbalo, ledaboloparem. nevie ľavá ruka, čo robí pravá chýba vzájomná informovanosť

ľavý 1. nachádzajúci sa vo vzťahu k človeku na tej strane jeho tela, kde má srdce (op. pravý) • ľavostranný (op. pravostranný): ľavá, ľavostranná srdcová komorasedlový (o koňovi; zapriahnutý na ľavej strane): ľavý, sedlový kôň

2. zastupujúci (v politike, kultúre) ľavicu; hlásajúci, prebojúvajúci sociálne orientované názory (op. pravý) • ľavicový (op. pravicový): ľavé krídlo strany; ľavá, ľavicová politická orientácia

3. p. nešikovný 1


nešikovný 1. ktorý je málo zručný, nepohotový v pohyboch, vo vystupovaní, v správaní al. v konaní; svedčiaci o tom (op. šikovný) • neobratnýnemotornýnezručný: nešikovný, neobratný, nemotorný tanečník; neobratný, nezručný kosec; robiť neobratné, nemotorné pohyby; nešikovné, neobratné rokovanianeuhladenýexpr.: neohrabanýhranatý (bez ladnosti, plynulosti v pohyboch al. v správaní): neuhladené, neohrabané vystupovanie; neuhladený, hranatý spôsob nadväzovania známostiexpr.: kľavýkyptavýkurtavýkrchňavýgrambľavýgalbavýnár. nekaľavný (málo manuálne zručný): kľavý, kyptavý učeň; byť v robote grambľavý, galbavý; nekaľavná dievkahovor. zastar. kylavý: do roboty bol trocha kylavýneohybný (bez ohybnosti, pružnosti): nešikovné, neohybné prstynesúciexpr.: netrebnýnemožný (bez schopností potrebných v pracovnom procese): nesúci, nemožný, netrebný remeselníknepraktický (bez schopnosti robiť niečo účelne): nepraktický človekťažkopádnypomalýexpr.: šuchtavýťarbavýťarbácky (bez potrebnej obratnosti, svižnosti): ťažkopádny rečník; pomalý, šuchtavý, ťarbavý, ťarbácky predavačhovor. pejor.: babráckyfušerský (ktorý všetko pokazí): babrácky, fušerský opravárpren. drevený (málo manuálne zručný al. pohotový): nešikovný, drevený chlappren. ľavý (používajúci akoby iba ľavú ruku): do všetkého si ľavýpren. deravý iba v spoj. mať deravé ruky (neschopné chytiť, udržať niečo)

2. p. neprimeraný 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľavý príd.

1. umiestený, ležiaci, nachádzajúci sa na tej strane, kdečlovek srdce (op. pravý): ľ. blok, ľ-á strana, ľ. breh, ľ-é oko, ucho; ľavá! (t. j. noha) povel

expr. robiť niečo ľ-ou rukou nešikovne, nedbanlivo; žart. vstať, vykročiť ľ-ou nohou z postele o zlej vôli zrána; hovor. žart. obe ruky ľ-é je veľmi nešikovný;

2. hovor. opačný, ležiaci na rube, z opaku: ľ-á strana šiat;

3. politicky orientovaný radikálne: ľ-é krídlo socialistickej strany, ľ-á úchylka (v robotníckom hnutí) predstieraný radikalizmus zakrývajúci oportnistické ciele; ľ-á opozícia, ľ-í oportunisti;

4. zried. nepravdivý, nenáležitý, nesprávny: ľ-á mienka (Hviezd.);

5. zried. nemanželský: grófa synček ľavý (Jes.)

ľavý príd. (ľevi) csl nachádzajúci sa na tej strane, kde má človek srdce: Ľaví pánt patrí na ľavuo krídlo (Pukanec LVI); Statok sa voďí ždi z ľavej strani a drží sa za ťažalo pravou rukou (Lišov KRU); Už od válki nemá tú levú ruku (Val. Belá PDZ); Fšecko robí lavú rukú, lavák (Bánovce n. Bebr.); Jako rezál kravám, chitelo mu levú ruku do truhlice (Brezová p. Brad. MYJ); Sveker na levéj nohe pretal svekre žilu (Skalka n. Váh. TRČ); Z ľavu ruku śe caha vlakno a śľiňi śe (Rankovce KOŠ); ľavi naruček (Studenec LVO)
F. čakad ho z levú rukú (Bošáca TRČ) - nečakať ho, netešiť sa naňho; na ľevu ruku žic (Prešov) - bez sobáša; iď na ľavú ruku (Návojovce TOP) - ísť doľava; fstáď ľavou nohou (Rim. Píla RS) - byť namrzený, mať zlú náladu; robota ako z lävó rukó (Brusník REV) - pomalá, nedbanlivá, neúspešná práca; bid laví do roboti (Šípkové PIE), bidz ľevi s toho (Vranov), leví jak poleno (Jablonové MAL), mat obe ruki ľavé (V. Grob MOD) - nevedieť niečo urobiť, byť nešikovný; ma_dva levia nohi (Kameňany REV) - neobratne chodiť, potkýnať sa


levý p. ľavý

ľavá p. ľavý


ľavý [ľa-, le-] príd
1. nachádzajúci sa na tej strane, kdečlovek srdce, op. pravý: (človek) ma swu nohu koniowi na lewu nohu wstupiti a na swogi lewu ruku koniowi k prawemv vchu sahnuti (ŽK 1473); winica ležj na batouskom chotare medzj winicjamj shora od liaweg ruce Rauss Petrowu a zdola na prawu Ssteffanssiweg Madlenj (BÁTOVCE 1534) zľava; swedok widel na laweg strane wysse ucha hlavu roztyatu ((BYTČA) 1688); s pitwora na lawu ruku swetlicza (DOMANIŽA 1615) naľavo;
x. pren pugdess-ly na lewu stranu, ga na prawu držaty se budem (SLK 1766-80) nepôjdem s tebou;
x. bibl ľ. strana symbol zatratenia: nepobožni w den sudni na lewu stranu odlučeni budu (TC 1631)
F. famula dextera: prawá ruka lewég pomocnica (KS 1763) o vzájomnej pomoci; nech newi lewa ruka, čo činy prawa (SJ 18. st) dobročinnosť má byť nezištná
2. nie pravý, nepravdivý, nesprávny: odpusstenj za penize papež nepredawa, ale gestly kdo za konani negakeg prace duchowneg netco da, to na lewu stranu obracat gest kiselost nepritelska; pred nekterimi roky widal doktor Hoe ručny knissku ale lewu, w kteregžto dokazaťi usiluge, žeby učeny lutheranske oprawdiwe bylo (TP 1691)
F. mudrost prawu cestu chodí a lewu blazniwost (GV 1755); subst ľ-á ž ľavica: krcha (:lawa:) drži, prawa dela wše spusobne (KoA 17. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

krásy na ľavej sluche de beauté sur la tempe gauche
ľavej ruke, a chytil la main gauche et prit
ľavom brehu v nekonečných la rive gauche en interminables
leží na ľavom brehu est située sur la rive gauche
na jej ľavom boku à son flanc gauche
na ľavom brehu riečky sur la rive gauche du rio
rozprestierala na ľavom brehu étendait sur la rive gauche
zamierili k ľavému brehu dirigèrent vers la rive gauche
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu