ľavý príd.
1. nachádzajúci sa na tej strane, kde má človek srdce, op. pravý: ľ. bok, ľ-á strana, ruka, noha; ľ. breh Váhu; ľ-á (- pravá)! povel na zjednotenie kroku; šport. ľ-é krídlo
2. radikálne orientovaný (v politike, kultúre); politicky orientovaný na strany socialistického a komunistického typu, op. pravý: ľ-é krídlo politickej strany
● robiť, odbaviť niečo ľ-ou rukou a) nedbanlivo, povrchne b) hravo, bez námahy; mať obidve ruky ľ-é byť nešikovný; byť na niečo ľ. byť nešikovný; vstať (z postele) ľ-ou nohou mať od rána zlú náladu
ľavý ľavá ľavé 2. st. ľavejší príd.
ľavý ľavá ľavé 2. st. ľavejší príd. 1. ▶ nachádzajúci sa, umiestnený, ležiaci naľavo, na tej strane, kde má človek srdce, ľavostranný; op. pravý: ľavá ruka; ľavé oko, ucho, krídlo; ľavá strana ulice; ľ. breh rieky v smere toku; najľavejší znak matematického zápisu vedúci znak; ľ. dolný roh fotografie; zranenie na ľavej nohe; obrátiť sa na ľ. bok; jazdiť v ľavom pruhu; trafiť ľavú žrď brány; Videl som, ako mu zašklbalo ľavým kútikom. [H. Zelinová] □ šport. ľavý hák boxerský úder ohnutou rukou vľavo; ľavé krídlo a) šport. vonkajšie miesto v útočnom rade (napr. vo futbale, v hokeji); hráč hrajúci na tomto mieste, krídelný útočník b) voj. ľavá bočná časť útvaru pri cvičení al. útoku; tech. ľavý závit skrutky stúpajúci sprava doľava; ľavé dvere majúce závesy na ľavej strane, zámok a kovanie na pravej, posudzujúc z miestnosti, do ktorej sa otvárajú □ ľavý kôň zapriahnutý na ľavej strane, sedlový 2. ▶ predstavujúci al. zastupujúci ľavicu (v politike, kultúre), ľavicový; sympatizujúci so (sociálnym) programom ľavice; op. pravý: ľavé krídlo sociálnodemokratickej strany; patriť k ľavému stredu; iron. dnes je to politik ľavejší než ľ. 3. v prísudku expr. (do čoho; na čo; ø) ▶ málo zručný, nepohotový v pohyboch al. v konaní, vo vystupovaní a pod., nešikovný, neobratný, nesúci: zať je ľ. na všetko; do práce bola ľavá; ruky má už ľavejšie; Dušička, keby si ty bola taká ľavá do kreslenia ako ja, nehrabala by si sa na umeleckú priemyslovku. [P. Andruška]; Napokon vysvitlo, že do varenia sú aj ľavejší chlapi ako on. [VNK 2006] ◘ fraz. mať obe/obidve ruky ľavé byť veľmi nešikovný; bibl. nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá netreba sa chváliť dobročinnosťou; robiť/urobiť/zvládnuť niečo ľavou rukou al. robiť/urobiť/zvládnuť niečo ľavou zadnou a) vykonať náročnú (obyč. zverenú) prácu, úlohu veľmi ľahko, bez námahy b) urobiť, odbaviť zverenú prácu povrchne, nedbalo, ledabolo ◘ parem. nevie ľavá ruka, čo robí pravá chýba vzájomná informovanosť
ľavý 1. nachádzajúci sa vo vzťahu k človeku na tej strane jeho tela, kde má srdce (op. pravý) • ľavostranný (op. pravostranný): ľavá, ľavostranná srdcová komora • sedlový (o koňovi; zapriahnutý na ľavej strane): ľavý, sedlový kôň
2. zastupujúci (v politike, kultúre) ľavicu; hlásajúci, prebojúvajúci sociálne orientované názory (op. pravý) • ľavicový (op. pravicový): ľavé krídlo strany; ľavá, ľavicová politická orientácia
3. p. nešikovný 1
nešikovný 1. ktorý je málo zručný, nepohotový v pohyboch, vo vystupovaní, v správaní al. v konaní; svedčiaci o tom (op. šikovný) • neobratný • nemotorný • nezručný: nešikovný, neobratný, nemotorný tanečník; neobratný, nezručný kosec; robiť neobratné, nemotorné pohyby; nešikovné, neobratné rokovania • neuhladený • expr.: neohrabaný • hranatý (bez ladnosti, plynulosti v pohyboch al. v správaní): neuhladené, neohrabané vystupovanie; neuhladený, hranatý spôsob nadväzovania známosti • expr.: kľavý • kyptavý • kurtavý • krchňavý • grambľavý • galbavý • nár. nekaľavný (málo manuálne zručný): kľavý, kyptavý učeň; byť v robote grambľavý, galbavý; nekaľavná dievka • hovor. zastar. kylavý: do roboty bol trocha kylavý • neohybný (bez ohybnosti, pružnosti): nešikovné, neohybné prsty • nesúci • expr.: netrebný • nemožný (bez schopností potrebných v pracovnom procese): nesúci, nemožný, netrebný remeselník • nepraktický (bez schopnosti robiť niečo účelne): nepraktický človek • ťažkopádny • pomalý • expr.: šuchtavý • ťarbavý • ťarbácky (bez potrebnej obratnosti, svižnosti): ťažkopádny rečník; pomalý, šuchtavý, ťarbavý, ťarbácky predavač • hovor. pejor.: babrácky • fušerský (ktorý všetko pokazí): babrácky, fušerský opravár • pren. drevený (málo manuálne zručný al. pohotový): nešikovný, drevený chlap • pren. ľavý (používajúci akoby iba ľavú ruku): do všetkého si ľavý • pren. deravý iba v spoj. mať deravé ruky (neschopné chytiť, udržať niečo)
2. p. neprimeraný 1
1. umiestený, ležiaci, nachádzajúci sa na tej strane, kde má človek srdce (op. pravý): ľ. blok, ľ-á strana, ľ. breh, ľ-é oko, ucho; ľavá! (t. j. noha) povel
● expr. robiť niečo ľ-ou rukou nešikovne, nedbanlivo; žart. vstať, vykročiť ľ-ou nohou z postele o zlej vôli zrána; hovor. žart. má obe ruky ľ-é je veľmi nešikovný;
2. hovor. opačný, ležiaci na rube, z opaku: ľ-á strana šiat;
3. politicky orientovaný radikálne: ľ-é krídlo socialistickej strany, ľ-á úchylka (v robotníckom hnutí) predstieraný radikalizmus zakrývajúci oportnistické ciele; ľ-á opozícia, ľ-í oportunisti;
4. zried. nepravdivý, nenáležitý, nesprávny: ľ-á mienka (Hviezd.);
5. zried. nemanželský: grófa synček ľavý (Jes.)
ľavý príd. (ľevi) csl nachádzajúci sa na tej strane, kde má človek srdce: Ľaví pánt patrí na ľavuo krídlo (Pukanec LVI); Statok sa voďí ždi z ľavej strani a drží sa za ťažalo pravou rukou (Lišov KRU); Už od válki nemá tú levú ruku (Val. Belá PDZ); Fšecko robí lavú rukú, lavák (Bánovce n. Bebr.); Jako rezál kravám, chitelo mu levú ruku do truhlice (Brezová p. Brad. MYJ); Sveker na levéj nohe pretal svekre žilu (Skalka n. Váh. TRČ); Z ľavu ruku śe caha vlakno a śľiňi śe (Rankovce KOŠ); ľavi naruček (Studenec LVO) F. čakad ho z levú rukú (Bošáca TRČ) - nečakať ho, netešiť sa naňho; na ľevu ruku žic (Prešov) - bez sobáša; iď na ľavú ruku (Návojovce TOP) - ísť doľava; fstáď ľavou nohou (Rim. Píla RS) - byť namrzený, mať zlú náladu; robota ako z lävó rukó (Brusník REV) - pomalá, nedbanlivá, neúspešná práca; bid laví do roboti (Šípkové PIE), bidz ľevi s toho (Vranov), leví jak poleno (Jablonové MAL), mat obe ruki ľavé (V. Grob MOD) - nevedieť niečo urobiť, byť nešikovný; ma_dva levia nohi (Kameňany REV) - neobratne chodiť, potkýnať sa
levý p. ľavý
ľavá p. ľavý
ľavý [ľa-, le-] príd 1. nachádzajúci sa na tej strane, kde má človek srdce, op. pravý: (človek) ma swu nohu koniowi na lewu nohu wstupiti a na swogi lewu ruku koniowi k prawemv vchu sahnuti (ŽK 1473); winica ležj na batouskom chotare medzj winicjamj shora od liaweg ruce Rauss Petrowu a zdola na prawu Ssteffanssiweg Madlenj (BÁTOVCE 1534) zľava; swedok widel na laweg strane wysse ucha hlavu roztyatu ((BYTČA) 1688); s pitwora na lawu ruku swetlicza (DOMANIŽA 1615) naľavo; x. pren pugdess-ly na lewu stranu, ga na prawu držaty se budem (SLK 1766-80) nepôjdem s tebou; x. bibl ľ. strana symbol zatratenia: nepobožni w den sudni na lewu stranu odlučeni budu (TC 1631) F. famula dextera: prawá ruka lewég pomocnica (KS 1763) o vzájomnej pomoci; nech newi lewa ruka, čo činy prawa (SJ 18. st) dobročinnosť má byť nezištná 2. nie pravý, nepravdivý, nesprávny: odpusstenj za penize papež nepredawa, ale gestly kdo za konani negakeg prace duchowneg netco da, to na lewu stranu obracat gest kiselost nepritelska; pred nekterimi roky widal doktor Hoe ručny knissku ale lewu, w kteregžto dokazaťi usiluge, žeby učeny lutheranske oprawdiwe bylo (TP 1691) F. mudrost prawu cestu chodí a lewu blazniwost (GV 1755); subst ľ-á ž ľavica: krcha (:lawa:) drži, prawa dela wše spusobne (KoA 17. st)