ľan [lan, len] m
1. úžitková rastlina pestovaná pre vlákna a semeno bot ľan siaty Linum usitatissimum a jeho semeno: Martin prisiewal na geho zemiach každý rok dwe lukne žita, korecz semencza a korecz lnu (ĎURČINÁ 1551); kyty konopi dwe každi sedlak anebo lnu kity dwe ma dat (BUDATÍN 1629); purgkrabi konopneho a lenoweho semena nasjatj da, a to časom swim wipletj a zatim nagprw len, potom konope trhatj, wimocžity, wisussitj, trepatj, česatj, hachlowatj a wedle wahy podelene prastj rozkazatj ma (TRENČÍN 1716)
L. ľ. Matky Božej, P. Márie ľ., ľ. Márie, poľný r., žabí ľ. divorastúca rastlina bot pyštek obyčajný Linaria vulgaris: len Matky Božey ma podobenstwy k lenu; len Marye bez mleka roste (HL 17. st); z ljstjm Panny Marye lenu (HT 1760); linaria: polny len, žaby len (KS 1763)
2. spracované vlákna tejto rastliny, ľan ako textilná surovina: stánek takto udeláss, Moyžjss, (vezmeš) deset záster z bjlého lenu pradeného (KB 1757)
L. kamenný, zemský, nezhorelý ľ. geol azbest: azbestinum: len kamenny; amiantus: zémsky len; asbestum linum: len nezhoraly (KS 1763); -ový, ľanný, lnený príd k 1: rada proty klany: zwar lenowe semeno z wodu, w tom omačeg s ssatku lenowu teplu prykladeg na bok (LR1 17. st); gedne husta ryeczicžka na lanowuo sema ((NITRA) 1737); wezmy lenniho popela (HK 18. st); k 2: try obrusy a dwa lenowe rucznyky (H. MOTEŠICE 1580); lenowe nebilene platno panenske 30 pasen (ILAVA 1683); s powolenjm Pilatowím z krjže snat (Kristus), w raucho lnene geg obwjnuli (KK 1709); dwe lanowie kossele, rukawnie dwe, dwa čepce (BEHAROVCE 1748)
ľanný p. ľan
ľanový p. ľan
len p. ľan
lnený p. ľan