ľakať nedok. vzbudzovať strach, strašiť: deti ľ-á tma, ľ-á ho budúcnosť
// ľakať sa prežívať strach, báť sa, strachovať sa: ľ. sa ťažkostí, ničoho sa neľ-á, kone sa ľ-jú;
dok. ľaknúť sa -e -ú -kol
ľakať -ká -kajú (ne)ľakaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok.
ľakať sa -ká sa -kajú sa (ne)ľakaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok.
ľakať -ká -kajú (ne)ľakaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. (koho (čím)) ▶ spôsobovať, vzbudzovať strach; syn. strašiť, desiť: ľ. deti, okoloidúcich; pes ľaká ľudí veľkými zubami; ľaká ju každá zmena; otca ľakala predstava staroby; muž ju ľakal svojou hrubosťou ▷ dok. ↗ naľakať
ľakať sa -ká sa -kajú sa (ne)ľakaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok. 1. (koho, čoho; ø; s vedľajšou vetou) ▶ prežívať náhle pocity strachu; syn. báť sa, hroziť sa, desiť sa: často sa ľaká; ľ. sa i samého seba; niektorí sa ľakajú ticha; neľakaj sa, že nič nevidíš; Čo ak teraz myslí na neho, a nie na mňa, ľakal som sa. [A. P. Mráz] 2. ▶ (často o zvieratách) robiť prudké a krátke, trhavé pohyby, mykať sa, obyč. od strachu al. od prekvapenia; syn. plašiť sa: kôň sa ľaká; psík sa ľakal pri silnom zvuku; choré dieťa sa ľakalo pri každom dotyku strhávalo sa ◘ fraz. ľakať sa aj vlastného tieňa byť veľmi ustrašený ▷ dok. ↗ naľakať sa, ~ľaknúť sa
ľaknúť sa -kne sa -knú sa -kni sa! -kol sa -kla sa -knúc sa -knutý -knutie (sa) dok. (koho, čoho; ø; s vedľajšou vetou) ▶ prežiť náhly pocit strachu; prejaviť strach; syn. zľaknúť sa, naľakať sa: ľ. sa súpera; ľakol sa diviaka; ľakla sa, že je mŕtvy; po nehode zostal ľaknutý; neprejavil ani najmenšie ľaknutie; po prvom ľaknutí sa rozhovoril; Prasiatko sa ľaklo, zakvičalo a kvičiac utekalo k mláke. [L. Ťažký] ▷ nedok. ↗ ľakať sa
naľakať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kaný -kanie dok. (koho, čo (čím)) ▶ vyvolať zľaknutie, vzbudiť strach; syn. vyľakať, nastrašiť, vystrašiť: naľakala ju vysoká vlna; či si ma tým naľakal!; psy naľakali mačky svojím brechotom; V mysli si oživujem svoj prvý príchod do horárne, keď ma tak naľakal ujov vábec. [R. Moric]; Veď ja mu ukážem. Takto ma naľakať. [N. Tanská] ▷ nedok. ↗ ľakať
naľakať sa -ká sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kaný -kanie sa dok. (čoho, koho; ø) ▶ byť zachvátený strachom, dostať strach; syn. zľaknúť sa, vyľakať sa, nastrašiť sa: veľmi sa n.; dieťa sa naľakalo strašiaka; ak budete robiť hluk, vtáčiky sa naľakajú a odletia; ako som sa ťa naľakala!; Keď náš hrdina osamel, naľakal sa prichádzajúcich zmien, bál sa nového života s neznámou ženou. [R. Sloboda]; A nazdávaš sa, že sa ja takých rečí po rokoch naľakám a padnem na zadok? [E. Farkašová] ▷ nedok. ↗ ľakať sa
báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strach • desiť sa • ľakať sa • hroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmy • strachovať sa • stráchať sa • strašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť? • mať obavu • obávať sa • triasť sa • expr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúšku • expr. byť pokakaný • fraz. expr.: mať plné nohavice/gate • púšťať do nohavíc/do gatí
2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť sa • mať starosť • obávať sa • mať obavu • byť ustarostený • chvieť sa • triasť sa • kniž. trnúť • tŕpnuť • stŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorel • strachovať sa • stráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujú • hovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti
ľakať p. strašiť 2
ľakať sa prežívať pocit strachu • báť sa • mať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostí • plašiť sa • jašiť sa • expr. duriť sa • hovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poď • desiť sa • hroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojny • obávať sa • mať obavu • triasť sa • strachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosť • expr. stráchať sa: nestráchaj sa toľko • fraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate
plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiť • ľakať • desiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlami • znepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správami • expr.: mátať • mátožiť • balušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu
2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňať • vyháňať • duriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešne • rozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovce • odstrašovať • kniž. pudiť • zapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti
strašiť 1. ukazovať sa ako strašidlo, mátoha (podľa povery) • mátať • expr. mátožiť: v opustenom dome straší, máta; na hrade mátoží biela pani
2. naháňať strach • ľakať • desiť: straší, ľaká, desí nás možnosť požiaru • expr.: mátať • mátožiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu • plašiť • znepokojovať (vnášať nepokoj, obavu, strach): ľudí plašili, znepokojovali zvesti z frontu • expr. balušiť: v noci ju balušili myšlienky na smrť • pren. expr. kuvikať: kuvikajú, že bude zle
3. p. vyhrážať sa
ľakať sa, -á, -ajú nedok. (čoho, koho i bezpredm.) dostávať strach, báť sa, strachovať sa: Ľaká sa maznák chudoby. (Sládk.) Adam sa akosi ľakal, že by Zuza umrela. (Jégé); ľ. sa bolesti, ťažkosti, dlhov;
dok. (z)ľaknúť sa, naľakať sa
|| ľakať (koho, čo) spôsobvať, vzbudzovať strach, strašiť, desiť: Tak je velebné svet ľakať. (Sládk.);
dok. poľakať, naľakať
ľaknúť sa, -ne, -nú, -kol dok. (koho, čoho i bezpredm.) dostať strach, zľaknúť sa: Prevzala na seba novú zodpovednosť, ktorej by sa včera bola ešte ľakla. (Kuk.);
nedok. ľakať sa
ľakať sa nedok. (ľikac śe) csl dostávať strach, báť sa: Ňeľakam sa ja veru ňikoho (Bobrovec LM); Ve_ca nelakaj, ništ ti neurobí! (Val. Belá PDZ); Furt sme sa ľakaľi, ľen chlapi sa ňeľakaľi, ľebo si vipiľi (Prosné PB); Mia sa nelekaj! (Skalica); Koňe u pavuźe śe ľikaľi i plašiľi (Michalovce); Co śe tag ľika toto dzecko? (Dl. Lúka BAR) F. tot sa ani smrti neleká (Rochovce ROŽ) - ničoho sa nebojí; svójho vlasného ciénu sa laká (Bošáca TRČ) - je veľmi bojazlivý
likať sa p. ľakať sa
ľakať ndk koho vzbudzovať strach, strašiť: terrefacio: postrassugem, zestrassugem, lakám ňekoho (KS 1763); ľ. sa čoho báť sa: abychom se včili lekati a strachowati hřychuw (BK 1612); nelekegte se (SlK 1766-80); pavendus: čeho se báti aneb lakati máme (KS 1763) F. kdo nízky gest, úpadu se neleká (BE 1794); ľaknúť sa [ľa-, le-] dk dostať strach, zľaknúť sa: leknú se twé sláwy (CC 1655); lekl gsem se, až se tresu (Le 1730); diewczicza liakla sa a vtiekla (s. l. 18. st)
ľaknúť sa p. ľakať