ľahtikár -a m. expr. bezstarostne nezodpovedný, ľahkomyseľný a povrchný človek: stal sa z neho ľ.;
ľahtikárka -y -rok ž.;
ľahtikársky príd. i prísl.: ľ-a povaha, ľ. život; ľ. žiť;
ľahtikárstvo -a s. nezodpovedný, ľahkomyseľný postoj k životu
ľahtikárstvo -va s.
ľahtikárstvo -va s. expr. ▶ nezodpovedný, ľahkomyseľný postoj k životu; neuvážené, povrchné konanie; samopašné správanie: svetácke ľ.; život plný ľahtikárstva; ťažko znášal ľ. svojho otca; Doplatil na svoje ľahtikárstvo. Životom. [M. Urban]; Obviňoval sa z ľahtikárstva, dobre že nie z nemravnosti, ale nemohol si pomôcť. [I. Kšiňan]
pôžitkárstvo oddávanie sa pôžitkom • požívačníctvo • požívačstvo • rozkošníctvo • vychutnávačstvo • zmyselnosť • hýrivosť • hedonizmus • epikurejstvo: bol známy svojím pôžitkárstvom, rozkošníctvom • labužníctvo • maškrtnosť (oddávanie sa dobrému jedlu al. iným pôžitkom) • gurmánstvo • často pejor.: svetáctvo • svetáckosť (pôžitkárske využívanie života) • expr. ľahtikárstvo (bezstarostná nezodpovednosť a povrchnosť) • hovor. flamenderstvo • pejor. bruchopasníctvo • subšt. fajnšmekerstvo
ľahtikár, -a m. pejor. ľahkomyseľný, nerozvýžny človek; človek voľných mravov: naničhodní darebáci, lenivci, ľahtikári (Fr. Kráľ);
ľahtikárka, -y, -rok ž.;
ľahtikársky príd. i prísl.: ľ. život; ľ. žiť;
ľahtikárstvo, -a, str. ľahkomyseľné vyčíňanie, ľahkomyseľný život