ľahnúť, ľahnúť si -e -ú -hol dok.
1. uložiť sa do vodorovnej polohy: ľ. (si) na zem, na bok, na chrbát; ísť si ľ. ísť odpočívať al. spať
2. uložiť sa na lôžko (spať, odpočívať, pre chorobu ap.): ľ. si zavčasu; ľ-l (si) a už nevstal neuzdravil sa
3. iba ľahnúť padnúť dolu, klesnúť: hmla ľ-la do dolín
● kniž. ľ. popolom zhorieť na popol; ako si ustelieš, postelieš, tak si ľ-š ako si život zariadiš, tak budeš žiť;
nedok. líhať, líhať si -a
1. k 1, 2
2. iba líhať hovor. (s kým) pohlavne sa stýkať
● l., vstávať s niečím ustavične na niečo myslieť, s niečím sa zaoberať; vstávajúc – l-úc ustavične;
opak. k 1 líhavať, líhavať si, k 2 líhavať -a
ľahnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie, ľahnúť si -hne si -hnú si -hni si! -hol si -hla si -hnúc si -hnutie si dok.
ľahnúť, ľahnúť si -hne (si) -hnú (si) -hni (si)! -hol (si) -hla (si) -hnúc (si) -hnutý -hnutie (si) dok. 1. (kam; ako) ▶ položiť sa do vodorovnej polohy: ľ. si do trávy, do snehu; ľ. si na bok, na brucho; vyzvať ľudí, aby (si) ľahli na zem; ľahol si na dosku s kolieskami a rúti sa dole kopcom; Skočili na mňa, hodili ma na zem, Klanica mi ľahol na nohy, Belko s Klementom na ruky. [L. Ťažký] □ ľahni! povel pri výcviku psa 2. (kam; s neurčitkom; ø) ▶ uložiť sa na lôžko s cieľom spať, odpočívať, pre chorobu a pod.: ľ. (si) do postele; ľ. si spať; unavil sa, musí si ísť na chvíľu ľ.; Skrútil som sa do deky, ľahol na dlážku a pokúsil som sa zaspať. [R. Dobiáš] 3. iba ľahnúť ▶ spustiť sa dolu, klesnúť, padnúť: hmla ľahla do údolia; na kraj ľahla tma; strom ľahol pod zubmi buldozéra; obilie je ľahnuté zvalené na zemi; Zem na hrobe poriadne neľahla a pobrali sa na druhý svet i sváko Smolan. [J. Podhradský]; pren. Akási zlá predtucha mu ľahla na dušu. [I. Habaj] začala ho znepokojovať, trápiť □ šport. slang. ľahnúť do lopty v páde zahrať loptu ◘ fraz. ľahnúť popolom úplne, celkom zhorieť; ľahnúť si pod nôž/pod skalpel/na operačný stôl dať sa operovať ◘ parem. ako si ustelieš/postelieš, tak si ľahneš o spokojný život sa najskôr treba pričiniť ▷ nedok. ↗ líhať, líhať si
líhať si, líhať -ha (si) -hajú (si) -haj (si)! -hal (si) -hajúc (si) -hajúci (si) -hanie (si) nedok. 1. (kam; kde; ako) ▶ dávať sa, ukladať sa do vodorovnej polohy na určitú plochu: l. si do trávy, na zem; l. (si) na brucho, na bok; psi líhali pri jeho posteli; striedavo si líhala na žinenku a vstávala; zabalený v plachte si líhal na masérsky stôl; Starší slon si líha nerád, lebo jeho obrovskému telu sa takto ťažko dýcha. [P7 2000] 2. (kedy; kam; ako) ▶ pripravovať sa na (nočný) odpočinok, ukladať sa: vstávať zavčasu, neskoro (si) l.; v pokoji (si) večer l. do postele; l. si s dobrými predsavzatiami do nového dňa 3. iba líhať hovor. expr. (s kým) ▶ pohlavne sa stýkať s niekým; syn. spávať: chcem byť milovaná, chcem s tebou l.; podľa slov susedky líhala s viacerými ▷ opak. líhavať si, líhavať -va (si) -vajú (si) -val (si); dok. ↗ ľahnúť si, ľahnúť
klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zem • poklesnúť • sadnúť • usadnúť • usadiť sa • kľaknúť • uľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľakla • prepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol • zľahnúť • ľahnúť • zosadnúť: zem zľahla, zosadla • znížiť sa • opadnúť (o vode): rieka opadla • ovisnúť • kniž. zvisnúť • sklesnúť • spustiť sa: krídla ovisli, spustili sa • expr.: odkvacnúť • odkväcnúť • odkvicnúť • spadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrody • zviezť sa • zložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zem • zried. zvesiť sa (Timrava)
2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížila • ubudnúť: počet záujemcov ubudol
3. p. upadnúť 1
ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť sa • ľahnúť • zaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasu • položiť sa: ustatý sa položil do postele • hovor. natiahnuť sa • expr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gauč • priľahnúť • priľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovi • poet. poľahnúť (Sládkovič) • hovor.: prehodiť sa • prevaliť sa • zvaliť sa • hovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovku • expr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicu • fam.: ľažkať si • ľažinkať si • bucnúť si: ľažinkaj si, synáčik • expr.: usalašiť sa • uvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteli • expr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matke • expr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahla • políhať (si) • expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu
2. iba ľahnúť p. poľahnúť
poľahnúť z pôvodnej vzpriamenej polohy sa pod tlakom priblížiť k zemi (o tráve, obilí, zried. i o iných rastlinách) • ľahnúť • zľahnúť: po búrke pšenica ľahla, poľahla, zľahla • povaliť sa • pováľať sa • zváľať sa: obáva sa, aby sa zrelé obilie vo víchrici nepovalilo, nezváľalo
zaľahnúť 1. zaujať vodorovnú polohu (obyč. na dlhší čas) s cieľom skryť sa, odpočinúť si a pod. • ľahnúť (si): zaľahol, ľahol (si) do trávy a spal do večera • expr. al. det.: ľažkať si • ľažinkať si • bucnúť sa: po obede si ľaž(in)kajte, bucnite sa do postieľky
2. vlastnou váhou tesne doľahnúť na niečo • priľahnúť • pritlačiť • pritisnúť • pridláviť: zaľahnúť, priľahnúť mláďa; pritlačiť, pritisnúť, pridláviť niekoho celou váhou tela • zvaliť sa (na niekoho, na niečo)
3. expr. psychicky ťažko zapôsobiť na niekoho • doľahnúť • zachvátiť • zasiahnuť: smútok zaľahol, doľahol na jeho dušu; zachvátil, zasiahol ma bôľ • expr. privaliť sa: na srdce sa privalila ťažoba • opanovať • ovládnuť (o niečom ťaživom): úzkosť ho opanovala; žiaľ ovládol celú jej bytosť
zhorieť 1. podľahnúť ohňu, byť zachvátený ohňom: pri požiari zhoreli tri domy • vyhorieť (zhorieť do základov): stodola celkom vyhorela • spáliť sa (podľahnúť skaze vysokým teplom): koláč sa v rúre spálil, zhorel • pohorieť (zhorieť vo väčšom množstve): všetko seno pohorelo • zblčať • expr. zblkotať (zhorieť plameňom): stoh slamy zblčal, zblkotal od iskry • fraz. kniž. ľahnúť popolom (zhorieť na popol) • obhorieť • ohorieť • zastaráv. uhorieť (zhorieť dookola na povrchu): brvná o(b)horeli • zuhoľnatieť (zhorieť na uhoľ) • prehorieť • prepáliť sa (zhorieť skrz niečo): dno celkom prehorelo, prepálilo sa • vypáliť sa (zničiť sa ohňom, elektrinou): tráva sa vypálila
2. p. blamovať sa 3. p. vybuchnúť 3
ľahnúť (si), -ne, -nú, -hol dok.
1. položiť si telo do vodorovnej polohy, uložiť sa: ľ. si na zem, na posteľ, na diván, ľ. si na bok, naznak; ľahni! povel pre psa; ísť si ľ. ísť odpočívať, spať;
2. hovor. uložiť sa do postele pre chorobu, odpočinok, spánok: Starý si ľahol, mladí sú všetci doma, opatria ho. (Ráz.);
nedok. líhať si
|| ľahnúť padnúť, klesnúť k zemi: zbožie, obilie ľahlo poľahlo; Hmly ľahli do dolín. (Janč.)
● kniž. ľ. popolom (Al.) zhorieť do tla;
nedok. líhať
ľahnúť (si) i liazť (si) dok. (lehnuť) csl 1. zried. i nezvrat. uložiť sa do vodorovnej polohy: Šla si račej ľa̋zď gu voďe (Párnica DK); Ľäšťe si, čuo si odíchňeťe! (Veličná DK); Céra sa zobudila, začala nariekaď, že čo sa s ňou stálo, no aľe potom si ľahla (Devičie KRU); Večar sebe zunuti ľehňem do posceľi (Spiš. Štvrtok LVO); Ľich sebe, śpi, naras prijdze gu ňomu ceľe (Adidovce HUM) F. sej hrach tag, abi si pomedzi muohou̯ ľähnúď baran (Zázrivá DK) - do riadkov a riedko; dole bruchom lahél a riťú sa prikril (Bošáca TRČ) - o chudobnom človeku; lahnút popolom (Dol. Súča TRČ) - zhorieť; umij śviňu, a ona zaź ľem do blata ľehňe (Dl. Lúka BAR) - prirodzenosť sa nezmení 2. uložiť sa na lôžko (napr. spať, pre chorobu): Lähnú som hiba dakodi po pónoci (Brusník REV); U_štiri roki, co ľehnuu̯ do posceľi (Sobrance) F. jak si gdo usťele, tak si lahňe (Bánovce n. Bebr.) - život si treba rozumne plánovať a zariadiť; ľehňež ňesiti, staňež ňebiti (Bracovce MCH) - neprejedený sa dobre vyspíš 3. expr. mať pohlavný styk, oddať sa (niekomu) fyzicky: Ftedi dobre, ke_dzifče samo ľehňe (Záhradné PRE); Hricku, kedz na ženu ľehňež, na tot stružľak, ta sto korun! (Sobrance) 4. iba nezvr. zdochnúť: A krava lehla (Bernolákovo BRA) 5. iba nezvr. poľahnúť, padnúť, klesnúť: Po ščerajšén déšči skoro šetkí žitá lahli (Bošáca TRČ); Hmla si ľahla do doľini (Králiky BB) F. do frušťiku celá lúka ľahňe (Košťany n. Tur. MAR) - bude skosená do raňajok
lehnúť p. ľahnúť (si)
liazť (si) p. ľahnúť (si)
ľahnúť [ľa-, le-] dk 1. zaujať vodorovnú polohu tela, uložiť sa: ľahol na ohnisstie (V. ČEPČÍN 1660); nech dolu na chrbet lahne (RT 17. st); mne kazalj dolu lahnut (KRUPINA 1694); (on) pram na zem lahne, abi sme ho bili (RADVAŇ 1714) 2. uložiť sa do postele pre chorobu, na odpočinok, spánok: abychom lehnúc zdravý stali rano weselý (CC 1655); wezmy yalowecz, prilož na židowiny, obwaž hlawu, lehny a vsnj (MT 17. st); tazoba mi gide, pram misim lahnut; kedi na szen lyehnu (DŽ 1752) keď sa uložím na spánok; lehnj z Panem Bohem (TRENČÍN 1780) želanie pokojnej, dobrej noci 3. (o vojsku) utáboriť sa; zaujať postavenie: Nemecz si ma podle Wahu lahnuty (TRENČÍN 1663); lehnula leibcompagnia do mesta (ŽILINA 1696)