Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

ľahnúť, ľahnúť si -e -ú -hol dok.

1. uložiť sa do vodorovnej polohy: ľ. (si) na zem, na bok, na chrbát; ísť si ľ. ísť odpočívať al. spať

2. uložiť sa na lôžko (spať, odpočívať, pre chorobu ap.): ľ. si zavčasu; ľ-l (si) a už nevstal neuzdravil sa

3. iba ľahnúť padnúť dolu, klesnúť: hmla ľ-la do dolín

kniž. ľ. popolom zhorieť na popol; ako si ustelieš, postelieš, tak si ľ-š ako si život zariadiš, tak budeš žiť;

nedok. líhať, líhať si -a

1. k 1, 2

2. iba líhať hovor. (s kým) pohlavne sa stýkať

l., vstávať s niečím ustavične na niečo myslieť, s niečím sa zaoberať; vstávajúc – l-úc ustavične;

opak. k 1 líhavať, líhavať si, k 2 líhavať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ľahnúť, ľahnúť si ‑e ‑ú ‑hol dok.

ľahnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie, ľahnúť si -hne si -hnú si -hni si! -hol si -hla si -hnúc si -hnutie si dok.

ľahnúť, ľahnúť si -hne (si) -hnú (si) -hni (si)! -hol (si) -hla (si) -hnúc (si) -hnutý -hnutie (si) dok. 1. (kam; ako) ▶ položiť sa do vodorovnej polohy: ľ. si do trávy, do snehu; ľ. si na bok, na brucho; vyzvať ľudí, aby (si) ľahli na zem; ľahol si na dosku s kolieskami a rúti sa dole kopcom; Skočili na mňa, hodili ma na zem, Klanica mi ľahol na nohy, Belko s Klementom na ruky. [L. Ťažký]ľahni! povel pri výcviku psa
2. (kam; s neurčitkom; ø) ▶ uložiť sa na lôžko s cieľom spať, odpočívať, pre chorobu a pod.: ľ. (si) do postele; ľ. si spať; unavil sa, musí si ísť na chvíľu ľ.; Skrútil som sa do deky, ľahol na dlážku a pokúsil som sa zaspať. [R. Dobiáš]
3. iba ľahnúť ▶ spustiť sa dolu, klesnúť, padnúť: hmla ľahla do údolia; na kraj ľahla tma; strom ľahol pod zubmi buldozéra; obilie je ľahnuté zvalené na zemi; Zem na hrobe poriadne neľahla a pobrali sa na druhý svet i sváko Smolan. [J. Podhradský]; pren. Akási zlá predtucha mu ľahla na dušu. [I. Habaj] začala ho znepokojovať, trápiťšport. slang. ľahnúť do lopty v páde zahrať loptu
fraz. ľahnúť popolom úplne, celkom zhorieť; ľahnúť si pod nôž/pod skalpel/na operačný stôl dať sa operovaťparem. ako si ustelieš/postelieš, tak si ľahneš o spokojný život sa najskôr treba pričiniť
nedok.líhať, líhať si


líhať si, líhať -ha (si) -hajú (si) -haj (si)! -hal (si) -hajúc (si) -hajúci (si) -hanie (si) nedok. 1. (kam; kde; ako) ▶ dávať sa, ukladať sa do vodorovnej polohy na určitú plochu: l. si do trávy, na zem; l. (si) na brucho, na bok; psi líhali pri jeho posteli; striedavo si líhala na žinenku a vstávala; zabalený v plachte si líhal na masérsky stôl; Starší slon si líha nerád, lebo jeho obrovskému telu sa takto ťažko dýcha. [P7 2000]
2. (kedy; kam; ako) ▶ pripravovať sa na (nočný) odpočinok, ukladať sa: vstávať zavčasu, neskoro (si) l.; v pokoji (si) večer l. do postele; l. si s dobrými predsavzatiami do nového dňa
3. iba líhať hovor. expr. (s kým) ▶ pohlavne sa stýkať s niekým; syn. spávať: chcem byť milovaná, chcem s tebou l.; podľa slov susedky líhala s viacerými
opak. líhavať si, líhavať -va (si) -vajú (si) -val (si); dok.ľahnúť si, ľahnúť

-núť/160036±19 2.31: verbá inf. dok. 155417 rozhodnúť/9077 stretnúť/8594 poskytnúť/7584 spomenúť/6751 zabudnúť/6283 vyhnúť/6060 pripomenúť/4501 dohodnúť/4169 vzniknúť/3380 pohnúť/2988 odhadnúť/2970 dotknúť/2760 uniknúť/2703 sadnúť/2697 spoľahnúť/2595 všimnúť/2329 preniknúť/2326 navrhnúť/1932 zdvihnúť/1929 ľahnúť/1797 posunúť/1776 vyzdvihnúť/1716 odtrhnúť/1501 nadobudnúť/1393 strhnúť/1351 zmiznúť/1338 padnúť/1295 presunúť/1282 rozvinúť/1270 podniknúť/1252 zvyknúť/1206 ukradnúť/1201 zhrnúť/1189 stihnúť/1033 rozbehnúť/1032 vyvinúť/1007 minúť/993 klesnúť/986 napadnúť/981 vytrhnúť/973 vypadnúť/963 zahrnúť/952 podotknúť/886 (636/44416)

-úť/162806±19 2.31: verbá inf. dok. 155417 rozhodnúť/9077 stretnúť/8594 poskytnúť/7584 spomenúť/6751 zabudnúť/6283 vyhnúť/6060 pripomenúť/4501 dohodnúť/4169 vzniknúť/3380 pohnúť/2988 odhadnúť/2970 dotknúť/2760 uniknúť/2703 sadnúť/2697 spoľahnúť/2595 všimnúť/2329 preniknúť/2326 navrhnúť/1932 zdvihnúť/1929 ľahnúť/1797 posunúť/1776 vyzdvihnúť/1716 odtrhnúť/1501 nadobudnúť/1393 strhnúť/1351 zmiznúť/1338 padnúť/1295 presunúť/1282 rozvinúť/1270 podniknúť/1252 zvyknúť/1206 ukradnúť/1201 zhrnúť/1189 stihnúť/1033 rozbehnúť/1032 vyvinúť/1007 minúť/993 klesnúť/986 napadnúť/981 vytrhnúť/973 vypadnúť/963 zahrnúť/952 podotknúť/886 (636/44416)

klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zempoklesnúťsadnúťusadnúťusadiť sakľaknúťuľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľaklaprepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadolzľahnúťľahnúťzosadnúť: zem zľahla, zosadlaznížiť saopadnúť (o vode): rieka opadlaovisnúťkniž. zvisnúťsklesnúťspustiť sa: krídla ovisli, spustili saexpr.: odkvacnúťodkväcnúťodkvicnúťspadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrodyzviezť sazložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zemzried. zvesiť sa (Timrava)

2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížilaubudnúť: počet záujemcov ubudol

3. p. upadnúť 1


ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť saľahnúťzaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasupoložiť sa: ustatý sa položil do postelehovor. natiahnuť saexpr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gaučpriľahnúťpriľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovipoet. poľahnúť (Sládkovič)hovor.: prehodiť saprevaliť sazvaliť sahovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovkuexpr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicufam.: ľažkať siľažinkať sibucnúť si: ľažinkaj si, synáčikexpr.: usalašiť sauvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteliexpr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matkeexpr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahlapolíhať (si)expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu

2. iba ľahnúť p. poľahnúť


poľahnúť z pôvodnej vzpriamenej polohy sa pod tlakom priblížiť k zemi (o tráve, obilí, zried. i o iných rastlinách) • ľahnúťzľahnúť: po búrke pšenica ľahla, poľahla, zľahlapovaliť sapováľať sazváľať sa: obáva sa, aby sa zrelé obilie vo víchrici nepovalilo, nezváľalo


zaľahnúť 1. zaujať vodorovnú polohu (obyč. na dlhší čas) s cieľom skryť sa, odpočinúť si a pod. • ľahnúť (si): zaľahol, ľahol (si) do trávy a spal do večeraexpr. al. det.: ľažkať siľažinkať sibucnúť sa: po obede si ľaž(in)kajte, bucnite sa do postieľky

2. vlastnou váhou tesne doľahnúť na niečo • priľahnúťpritlačiťpritisnúťpridláviť: zaľahnúť, priľahnúť mláďa; pritlačiť, pritisnúť, pridláviť niekoho celou váhou telazvaliť sa (na niekoho, na niečo)

3. expr. psychicky ťažko zapôsobiť na niekoho • doľahnúťzachvátiťzasiahnuť: smútok zaľahol, doľahol na jeho dušu; zachvátil, zasiahol ma bôľexpr. privaliť sa: na srdce sa privalila ťažobaopanovaťovládnuť (o niečom ťaživom): úzkosť ho opanovala; žiaľ ovládol celú jej bytosť


zhorieť 1. podľahnúť ohňu, byť zachvátený ohňom: pri požiari zhoreli tri domyvyhorieť (zhorieť do základov): stodola celkom vyhorelaspáliť sa (podľahnúť skaze vysokým teplom): koláč sa v rúre spálil, zhorelpohorieť (zhorieť vo väčšom množstve): všetko seno pohorelozblčaťexpr. zblkotať (zhorieť plameňom): stoh slamy zblčal, zblkotal od iskryfraz. kniž. ľahnúť popolom (zhorieť na popol) • obhorieťohorieťzastaráv. uhorieť (zhorieť dookola na povrchu): brvná o(b)horelizuhoľnatieť (zhorieť na uhoľ) • prehorieťprepáliť sa (zhorieť skrz niečo): dno celkom prehorelo, prepálilo savypáliť sa (zničiť sa ohňom, elektrinou): tráva sa vypálila

2. p. blamovať sa 3. p. vybuchnúť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľahnúť (si), -ne, -nú, -hol dok.

1. položiť si telo do vodorovnej polohy, uložiť sa: ľ. si na zem, na posteľ, na diván, ľ. si na bok, naznak; ľahni! povel pre psa; ísť si ľ. ísť odpočívať, spať;

2. hovor. uložiť sa do postele pre chorobu, odpočinok, spánok: Starý si ľahol, mladí sú všetci doma, opatria ho. (Ráz.);

nedok. líhať si

|| ľahnúť padnúť, klesnúť k zemi: zbožie, obilie ľahlo poľahlo; Hmly ľahli do dolín. (Janč.)

kniž. ľ. popolom (Al.) zhorieť do tla;

nedok. líhať

ľahnúť (si) i liazť (si) dok. (lehnuť) csl
1. zried. i nezvrat. uložiť sa do vodorovnej polohy: Šla si račej ľa̋zď gu voďe (Párnica DK); Ľäšťe si, čuo si odíchňeťe! (Veličná DK); Céra sa zobudila, začala nariekaď, že čo sa s ňou stálo, no aľe potom si ľahla (Devičie KRU); Večar sebe zunuti ľehňem do posceľi (Spiš. Štvrtok LVO); Ľich sebe, śpi, naras prijdze gu ňomu ceľe (Adidovce HUM)
F. sej hrach tag, abi si pomedzi muohou̯ ľähnúď baran (Zázrivá DK) - do riadkov a riedko; dole bruchom lahél a riťú sa prikril (Bošáca TRČ) - o chudobnom človeku; lahnút popolom (Dol. Súča TRČ) - zhorieť; umij śviňu, a ona zaź ľem do blata ľehňe (Dl. Lúka BAR) - prirodzenosť sa nezmení
2. uložiť sa na lôžko (napr. spať, pre chorobu): Lähnú som hiba dakodi po pónoci (Brusník REV); U_štiri roki, co ľehnuu̯ do posceľi (Sobrance)
F. jak si gdo usťele, tak si lahňe (Bánovce n. Bebr.) - život si treba rozumne plánovať a zariadiť; ľehňež ňesiti, staňež ňebiti (Bracovce MCH) - neprejedený sa dobre vyspíš
3. expr. mať pohlavný styk, oddať sa (niekomu) fyzicky: Ftedi dobre, ke_dzifče samo ľehňe (Záhradné PRE); Hricku, kedz na ženu ľehňež, na tot stružľak, ta sto korun! (Sobrance)
4. iba nezvr. zdochnúť: A krava lehla (Bernolákovo BRA)
5. iba nezvr. poľahnúť, padnúť, klesnúť: Po ščerajšén déšči skoro šetkí žitá lahli (Bošáca TRČ); Hmla si ľahla do doľini (Králiky BB)
F. do frušťiku celá lúka ľahňe (Košťany n. Tur. MAR) - bude skosená do raňajok


lehnúť p. ľahnúť (si)


liazť (si) p. ľahnúť (si)

ľahnúť [ľa-, le-] dk
1. zaujať vodorovnú polohu tela, uložiť sa: ľahol na ohnisstie (V. ČEPČÍN 1660); nech dolu na chrbet lahne (RT 17. st); mne kazalj dolu lahnut (KRUPINA 1694); (on) pram na zem lahne, abi sme ho bili (RADVAŇ 1714)
2. uložiť sa do postele pre chorobu, na odpočinok, spánok: abychom lehnúc zdravý stali rano weselý (CC 1655); wezmy yalowecz, prilož na židowiny, obwaž hlawu, lehny a vsnj (MT 17. st); tazoba mi gide, pram misim lahnut; kedi na szen lyehnu (DŽ 1752) keď sa uložím na spánok; lehnj z Panem Bohem (TRENČÍN 1780) želanie pokojnej, dobrej noci
3. (o vojsku) utáboriť sa; zaujať postavenie: Nemecz si ma podle Wahu lahnuty (TRENČÍN 1663); lehnula leibcompagnia do mesta (ŽILINA 1696)

ľahnúť ľahnúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

ľahnúť: →speex →vorbis
keď som si ľahol lorsque je me couchai
ľahol si na zem se couchant à terre
sám, ľahol som si seul, je me couchai
si ľahol a zaspal il se coucha et s'endormit
si môžete ľahnúť, páni pouvez vous coucher, messieurs
teraz ľahnúť, môj milý coucher maintenant, mon brave
unavený, idem si ľahnúť fatigué, je vais me coucher
zastala a ľahla si s'arrêta et s'étendit
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu