ľahkovážny príd. nerozvážny, neuvážený, ľahkomyseľný: ľ. človek, sľub;
ľahkovážne prísl.;
ľahkovážnosť -i ž.
ľahkovážne 2. st. -nejšie prísl.
ľahkovážne 2. st. -nejšie prísl. ▶ konajúc bez uváženia; prejavujúc v správaní nedostatok zodpovednosti; typicky pre nerozvážne, nerozmyslené správanie; syn. ľahkomyseľne; op. rozvážne, uvážlivo: brať život ľ.; ľ. zveriť niekomu peniaze; ľ. sa vyjadrovať o niečom; ľ. hazardovala so svojou povesťou; prečo ste mu tak ľ. uverili?; Doma boli [hráči] pod tlakom obecenstva zodpovednejší, vonku už hrali ľahkovážnejšie. [Sme 1997]
ľahkovážne 1. porov. ľahkomyseľný 2. p. nerozmyslene
nerozmyslene bez predchádzajúceho, obyč. primeraného, zodpovedného uvažovania • bez uváženia • bez rozmyslu • nedomyslene • nepremyslene: bez uváženia skočil do vody; bez rozmyslu, nepremyslene sa pustil do boja • slepo: slepo splní každý príkaz • neuvážene • prenáhlene • unáhlene: neuvážene, prenáhlene zaútočiť na súpera; unáhlene, nerozmyslene odpovedala na to, čo sa jej pýtali • nerozumne • nerozvážne • hazardne: nerozmyslene, nerozumne investovať do nákupu starých strojov; nerozvážne, hazardne začal míňať peniaze na dostihoch • hovor. expr. naverímboha: naverímboha márni čas v krčme • fraz. hlava-nehlava: začal trhať kvety hlava-nehlava • ľahkomyseľne • ľahkovážne (nie dosť rozvážne): ľahkomyseľne, ľahkovážne vydala peniaze na zbytočnosti
porov. aj neuvážený
ľahkovážny príd.
1. nerozvážny, ľahkomyseľný: ľ. človek;
2. zastar. nemajúci dôležitosť, bezvýznamný, málo závažný: vec nie je ľahkovážna (Karv.);
ľahkovážnosť, -ti ž.