ľahkomyseľný príd. nie dosť rozvážny a zodpovedný, ľahkovážny: ľ. človek, čin, život;
ľahkomyseľne prísl.;
ľahkomyseľnosť -i ž.
ľahkomyseľný -ná -né 2. st. -nejší príd.
ľahkomyseľný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ majúci sklon nerozvážne, nerozmyslene, konať; prejavujúci nedostatok zodpovednosti; charakteristický pre ľahkomyseľníka; svedčiaci o ľahkomyseľnosti; syn. ľahkovážny; op. rozvážny, uvážlivý: ľ. mladík; ľahkomyseľná žena; ľ. čin, krok; ľ. prístup k problémom; ona je to najľahkomyseľnejšie stvorenie; dávať ľahkomyseľné sľuby; viesť ľ. život; brat je trestuhodne ľ.
bezhlavý konaný prudko, zmätene, bez rozmýšľania; svedčiaci o takom konaní • zmätený • chaotický: bezhlavé, zmätené, chaotické počínanie • neuvážený • nepremyslený • nedomyslený (bez dôsledného uváženia, zváženia prípadných dôsledkov a pod.; op. uvážený, premyslený, domyslený): neuvážený, nepremyslený, nedomyslený krok v jeho živote • nerozmyslený • bezmyšlienkovitý: nerozmyslené, bezmyšlienkovité správanie • ľahkomyseľný • ľahkovážny (konaný s bezhlavou ľahostajnosťou): ľahkomyseľné, ľahkovážne konanie • panický • splašený: panické balenie kufrov, splašený útek • expr. strmhlavý: strmhlavé vrhanie sa do riskantných vecí
ľahkomyseľný ktorý koná bez rozvahy al. zodpovednosti; svedčiaci o nedostatku rozvahy al. zodpovednosti (op. uvážlivý) • ľahkovážny: si ľahkomyseľný, ľahkovážny, nestaráš sa o budúcnosť; ľahkovážny skutok • nerozvážny • neuvážený • neuvážlivý (bez uváženia, rozvahy; op. rozvážny): nerozvážny mladík; neuvážený, neuvážlivý risk • nezodpovedný (op. zodpovedný): mať ľahkomyseľný, nezodpovedný prístup k rodičovstvu • expr. ľahtikársky (bezstarostne ľahkomyseľný): viesť ľahtikársky život • hazardný • hazardérsky • riskantný (spojený s istým rizikom): hazardné, hazardérske, riskantné zahrávanie sa so zdravím • hýrivý • márnotratný (ľahkomyseľne utrácajúci): hýrivý, márnotratný mladík • zastar. nevážny: nevážne počínanie (Timrava) • dobrodružný
nerozvážny ktorý neuplatňuje vo svojom konaní, správaní a pod. rozvahu; svedčiaci o nedostatku rozvahy (op. rozvážny) • neuvážený • zastar.: neuvážlivý • nerozvažitý: nerozvážny, neuvážlivý človek; neuvážené, neuvážlivé, nerozvažité rozhodnutie; neuvážené slová • ľahkomyseľný • ľahkovážny (ktorý nemá ohľad na následky, dôsledky): ľahkomyseľný, ľahkovážny mladík; ľahkomyseľné sľuby • nerozumný • nemúdry (ktorý sa nezakladaná na rozumnej úvahe; op. rozumný, triezvy): nerozumné, nemúdre riešenie • nedomyslený (uskutočnený bez zváženia konečného výsledku): nedomyslené nariadenia, zákony • expr.: bláznivý • pochabý: bláznivé, pochabé skutky • prenáhlený • unáhlený (bez dôkladnej, zrelej úvahy): prenáhlený, unáhlený záver rokovania • prudký • prchký (príliš rýchly, bez dlhého rozmýšľania): prudká, prchká reakcia na niečo • expr.: hurá • hŕ: hurá, hŕ činy
p. aj neuvážený, ľahkomyseľný
nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavý • prelietavý • chvíľkový • pren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láske • vrtošivý • rozmarný: vrtošivá, rozmarná žena • nepevný (op. pevný) • nestabilný • labilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citoch • nespoľahlivý • neseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosť • ľahkomyseľný • expr. veterný • fraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý
2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivý • menlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastie • nepevný • labilný • nestabilný • vratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní) • neistý • neustálený • rozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomery • vrtkavý • aprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasie • prelietavý: prelietavé šťastie • vrtošivý • rozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný čas • kolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivý • odb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazí • pominuteľný • dočasný • prechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský jav • netrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiál • chvíľkový • kniž.: podenkový • prchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspech • expr. zried. rozlietavý
nezodpovedný ktorému chýba zodpovednosť; svedčiaci o nedostatku zodpovednosti (op. zodpovedný) • nesvedomitý: nezodpovedný, nesvedomitý pracovník; nezodpovedný, nesvedomitý čin • ľahkovážny • ľahkomyseľný • expr. nedbajský (bez rozvahy; neberúci ohľad na možné následky): nezodpovedné, ľahkovážne zľahčovanie situácie; to je od teba nezodpovedné, ľahkomyseľné, nedbajské • povrchný • pejor. lajdácky • subšt. bordelársky (bez dôkladnosti): povrchný človek; povrchný, lajdácky prístup k práci • expr. ľahtikársky (plný bezstarostnosti): nezodpovedné, ľahtikárske konanie • trocha pejor. lapajský (obyč. o mladom človeku, o dieťati): lapajské výčiny
ľahkomyseľný príd.
1. berúci všetko na ľahkú váhu; nerozvážny: ľ. mladík;
2. neuvážený, nerozmyslený: ľ. život, čin, krok;
ľahkomyseľnosť, -ti ž.
ľahkomyseľný príd. (lechkomislní) csl nerozvážny, berúci všetko naľahko: Le_nebič lechkomislní, lebo nigdaj nižd nebudež mač! (Nandraž REV); Vo februári sa ľuďá robotní, aľe v decembri daromní, nuž a januvár veselí, aľe ľachkomisľní (Breza NÁM); Veľike ňesčesce, ket chlop ľekomiśeľni, bo šicko pri ňim idze dolu vodu (Ovčie PRE); lachkomiselní chlap (Lukáčovce HLO); ľahkomyseľne prísl.: Ti barz lechkomislno utráca̋š peneze (Rochovce ROŽ)
lechkomislný p. ľahkomyseľný
ľahkomyseľný [ľa-, le-; -s(e)l-] príd 1. (o človeku) berúci všetko na ľahkú váhu, nerozvážny: vtykam se k wam, yakozto mudrymu a oppatrnemu panu richtarowj, aby ste račily takoweho lechkomiselneho a nestaleho človeka potrestatj (ŽIAR n. H. 1590); pocestnj nenj lechkomislnj, ačkoly lahodnj a prjwetiwy (KoB 1666); su sinowe mlady, lechkomiselny, kratochwilu milugicy (SJ 18. st); pakliby sa takowy nagssel, zeby prwe narezal gako odtkal, takowy predgmenowani lechkomislny chitraček ma wynnu dati d 40 (CA 18. st) 2. (o reči) neuvážený, nerozmyslený: cholericzky cžlowiek ma se chranit od prisahanj, zlorečenj a lechkomyslnych recži (Kal 18. st) 3. (o peniazoch, majetku) ľahko, bezprácne získaný: nje takowimi lachkomislnjmi, ale welice pracznimi penazmy obchod meho maličkeho hospodarstwj obhagowan byl (BYSTRIČKA 1736) 4. (o konaní, čine) samopašný, neviazaný, nevážny: od lechkomislnich diwadel se zdržáwal (VK 1764); lechkomislné, oplzlé mluwenj (ST 1797) nemravné reči; -e prísl k 1: rečy nestidliwe tak lechkomislné prowozugj (SK 1697); swug warsstat lechkomislne zanechal (KRUPINA 1773); lechkomiselne slowo boske zanedbawagi (CS 18. st); k 4: scurriliter: lahkomyslňe, nestydaťe; verniliter: zmyslňe, lachkomyslňe (KS 1763); podle mrawi lechkomislna a nestydata newestka (VP 1764) nemravná, ľahká žena; -osť ž nezodpovednosť, nerozvážnosť: w podwodnich marnostech, lechkomislnosti, w rosskossech se podel Salamon (SK 1697); Caligulo do takeg lechkomislnosty wpadel, že bohuw rucho na sobe wzal (MC 18. st)