ľa, ľaľa cit. vyj. upozornenie na niekoho, niečo, poukázanie na niekoho, niečo, aha, hľa: ľ., kto prišiel! ľ. ti ho! ľ. ju, ako sa vykrúca!
ľa, ľaľa cit.
ľa, ľaľa cit. 1. ▶ vyjadruje upozornenie, ukazovanie na niekoho, na niečo; syn. hľa, hja, aha: ľ., jamiek je toľko, koľko guľôčok; Keď sa mi zachce, pripučím ťa palcom - takto, ľa! [P. Karvaš]; A svatku, ľa, celú skrehnutú, čajom alebo polievkou by si mala ponúknuť. [K. Lazarová] 2. ▶ vyjadruje rozličné pocity, obyč. prekvapenie, začudovanie, nevôľu, rozhorčenie, hľa: ľ., somár somársky!; A ľaľa čo čert nechcel. [VNK 2000]
aha 1. vyjadruje dovtípenie, pochopenie • ahá • ah: aha, ahá, teda tak sa to stalo; ah, už rozumiem • a • á • aá • áá: Á! – svitalo mu v hlave. • ach, tak • ach, ták: Ach, tak! Teda aj ty si tam bol.
2. vyjadruje upozornenie, ukazovanie • ahá • ha: aha, ahá, ha, tam ide • ehe: ehe, už sú tu • hľa • kniž. ajhľa: hľa, ajhľa, aký je zrazu múdry • ľa • ľaľa • nár.: ľaď • ľaľaď • ľaľať • ľaďže • ľaľaďže: ľa, ľaľa, aj oni sú tu; Ľaľaď ho, ako by si vyberal. (Podjavorinská); Ľaďže ti ho, akí fajnoví páni. (F. Kráľ) • pozri • pozrite • hľaď • hľaďte • expr.: pozriže • pozriteže • hľaďže • hľaďteže: pozri(že), kto to tam ide; hľaďte(že), už sa vracajú • nár.: ny • ný • ni: Ny, vyťahuje z vrecka nôž. (F. Hečko); Ni… ni… ľudia boží. (F. Kráľ)
ľaľa, ľaľaď, ľaľaďže, ľaľať p. aha 2
ľaľa čast. i cit. obracia pozornosť na dačo, na dakoho, upozorňuje, poukazuje na dačo, na dakoho, obyč. s údivom, prekvapením (= hľa, pozri, pozrite): Ľaľa, i môj Matej prišiel medzi zlých kamarátov. (Kuk.) Ľaľa, aké šikovné kliny sú v tej stene zabité. (Kuk.) Ľaľa, chlapci — mátoha! (Tat.)
ľa, ľaľa i ľaľaď (ľeľa, lele) I. cit. strsl, zsl vyjadruje upozornenie al. poukázanie na niekoho, na niečo; aha, hľa (forma obsahuje často 1. imperatívnu koncovku množného čísla, 2. zámenný tvar príkloniek ho, ti, zdôrazňovaciu príklonku -že): A koma, ľa, Paľo počúvau̯ (Ozdín LUČ); Ľaľa ho, akí je nacengaňí ťen f ton járku! (Tlmače LVI); Ľa, akie má hábi! (Hnúšťa RS); Lele jú, ag mrndá ríčó! (Kameňany REV); Nastruhaj burgiňe pre sliepki, strúžik je, lala, tu! (Návojovce TOP); Ľaľat, ako páva si iďe! (Králiky BB); Nu lä, ako sä to vo voze vezie (Párnica DK); Ľaľaď, jako sa viparáďiu̯! (Zuberec TRS); Ňesien, ľa, peňiaze na počtu (Hont. Moravce KRU); Lala, gdo prišieu̯! (Likavka RUŽ); Tato, ľaľace, te_náš ľanc sa zaséj nastrebal a váľá sa po blace (Brvnište PB); Ľeľaťe, už idú, je to veľká svaďba! (Čičmany ŽIL); Taďe, la, tu mám takí pupák (Svätoplukovo NIT); Lala ho, aj ón prišóv! (Lapáš NIT) II. čast. novohr vyjadruje potvrdenie, prisvedčenie; naozaj, veru: La, prau̯da je! (Podkonice BB); Potom už, ľa ňeviem, ako to višlo po tristo korún (Kriváň ZVO)
ľaľa p. ľa
ľaľa p. ľaľka
ľaľka i ľaľa ž. 1. sor, šar, abov, zempl bábika na hranie: ľaľka (Bobrov NÁM, Rudník MOL, Babie GIR); ľaľa (Marhaň GIR, Dargov TRB) 2. čiast. šar, zempl zrenica v oku: ľaľka (Soľ VRN, Niž. Hrabovec VRN) 3. obyč. v mn. č. tek kvet al. puk rakyty al. osiky; jahňada, bahniatko: Na Kvetnú ňeďelu sa sveťia lalke (Prochot NB); lalke (Lutila KRE, Hor. Ždaňa NB); ľalička ž. zdrob. expr. k 2: ľaľička (Odorín SNV)
ľaľa cit obracia pozornosť na dačo, hľadže, pozriže, aha: powedala formalibus: ľaľa, Margena, tu (je) wolako zbožia (LIPTOV 1776)