ľúty príd. kniž.
1. divý, zúrivý: ľ-a zver
2. krutý, neľútostný: ľ. vrah, nepriateľ
ľúty ľúta ľúte príd.
ľúty ľúta ľúte príd. kniž. 1. ▶ ktorý nekontrolovane prejavuje silu, prudkosť, zlosť a pod., nemilosrdný, zúrivý; svedčiaci o tom: ľúte šelmy; ľúta zver; Znesie všetko. Nenávisť, aj plač, ľúty hnev. [R. Jašík]; Hrdinovia boli, čo prví sa brali do morí zlých, kde ľúte vetry viali. [V. Krupa] 2. ▶ ktorý nemá cit, zľutovanie, krutý, neľútostný, neúprosný; svedčiaci o tom: ľ. nepriateľ; ľ. boj; dve jatrivé, ľúte oči; zahynúť ľútou smrťou; strhla sa ľúta ruvačka; odznela ľúta kritika; Rozpútala sa ľúta diskusia a trvala celé dva dni. [VNK 2001]
divý 1. ktorý rastie, žije voľne v prírode; ktorý je daný prírodou • menej vhodné divoký: divá zver; divá, divoká strmina • planý • nekultúrny (op. kultúrny, šľachtený, štepený): plané jablone, nekultúrne rastliny • nešľachtený (op. šľachtený) • zastar. samorastlý • nepestovaný (nevysadený): nešľachtené druhy, stromy; samorastlé ruže • nedomestikovaný (op. domestikovaný, domáci; o zvieratách) • plachý • neskrotený • nár. durný (obyč. o zvieratách, ktorých sa nedotkla ľudská ruka; utekajúci pred človekom; op. krotký, skrotený, prítulný): šteniatka zostali plaché, neskrotené; durný kôň, statok • nedotknutý • necivilizovaný (bez zásahu človeka, civilizácie): nedotknutý prales, necivilizovaná krajina • pren. expr. panenský: panenská príroda
2. ktorý nekontroluje, neovláda, neusmerňuje svoje správanie, prejavy (o človeku); svedčiaci o tom; majúci veľkú silu, intenzitu, prudkosť • menej vhodné divoký: divý, divoký človek; vošla doňho divá, divoká sila • živelný • neskrotný • bujný • neovládateľný (podobný živlom): živelná nátura; neskrotná, neovládateľná rozprávková bytosť; neskrotné, neovládateľné pudy • nespútaný • expr.: besný • rozbesnený: nespútané, besné, rozbesnené živly; pren. pejor. besný človek • zdivený • zdivočený: zdivený, zdivočený pohľad štvanca • expr.: rozdivený • rozdivočený: je rozdivený ako býk • prudký • zúrivý • kniž. ľúty • expr.: šialený • diabolský: prudká, zúrivá nenávisť; šialené, diabolské tempo • expr. zurvalský • nár. durný: durný cval
3. p. primitívny 1 4. p. krikľavý 1, výstredný 1
krutý 1. ktorý nemá cit, súcit, zľutovanie; svedčiaci o tom • bezcitný • ukrutný: bol krutým, bezcitným, ukrutným človekom; vykonať krutý, ukrutný čin • nemilosrdný • neľudský (ktorému chýba milosrdenstvo, ľudskosť): nemilosrdné, neľudské zaobchádzanie • neúprosný • neľútostný • kniž. ľúty: neúprosný, neľútostný otec; neúprosná, neľútostná smrť; ľúty nepriateľ • tuhý • tvrdý • expr. urputný • pren. expr. bratovražedný: zahynul v tuhom, tvrdom, bratovražednom, urputnom boji • bezohľadný • surový • drastický • expr. zverský • pren. expr.: esesácky • gestapácky: bezohľadný postup; surové, drastické metódy vyšetrovania; zverské, esesácke vyčíňanie • tyranský • despotický • krutovládny • hrôzovládny (šíriaci strach, hrôzu; vynucujúci si tým poslušnosť): tyranský, despotický vládca; krutovládny, hrôzovládny systém • drakonický • zried. drakónsky (podľa starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické zásahy, zákony • krvilačný (túžiaci po krvi, zabíjaní): nebol to človek, ale krvilačný netvor • pejor. katanský • kniž. sverepý • pren.: katovský • herodesovský
2. p. tuhý 3, veľký 1
ľúty p. divý 2, zúrivý 1, krutý 1
nemilosrdný ktorý nemá milosrdenstvo, súcit, zľutovanie či pochopenie; svedčiaci o tom (op. milosrdný, súcitný, láskavý) • krutý • ukrutný • menej časté nesúcitný: nemilosrdný, krutý, nesúcitný vládca; musel podstúpiť nemilosrdné, ukrutné mučenie • neúprosný • neľútostný • expr. urputný • kniž. ľúty (nešetriaci nič a nikoho): jeho dielo podrobili neúprosnej, neľútostnej kritike; zviesť spolu neúprosný, urputný, ľúty boj • bezcitný (op. citlivý) • tvrdý (op. mäkký): vie byť nemilosrdný, bezcitný k slabším; život je nám bezcitným, tvrdým sudcom • surový • bezohľadný • kniž. kamenný (bez zmilovania): bol vystavený surovému, bezohľadnému zaobchádzaniu; máš nemilosrdné, kamenné srdce • neoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): otec zostal k synovi neoblomný • ostrý • strohý • prísny • príkry (bez zľutovania; op. mierny, jemný): nemilosrdný, ostrý, prísny trest; strohé, príkre odsúdenie cudzích názorov
nezmieriteľný ktorý sa nedá uviesť do súladu; ktorý sa nechce pomeriť, udobriť • antagonistický: nezmieriteľné, antagonistické protirečenie • zaprisahaný • zarytý • zaťatý • neoblomný • úhlavný (ktorého nemožno obmäkčiť; ktorý nemožno zmierniť): sú to zaprisahaní, zarytí nepriatelia; cítil k nemu zarytú, zaťatú nenávisť; ostal neoblomným odporcom zmien • neúprosný • kniž. ľúty (bez zmilovania, odpustenia): neúprosný, ľúty boj
zúrivý 1. ktorý zúri; svedčiaci o veľkej zlosti • rozzúrený • zúriaci: zúrivý, rozzúrený lev; zúriaci človek; rozzúrený pohľad • šialený • nepríčetný • expr. besný (s poruchou ovládania): kričal ako šialený, besný • divý • zdivený: divý, zdivený výraz tváre • expr.: • zbesnený • rozbesnený • rozdivený • rozdivočený • zdivočený • kniž. zastaráv. zbesilý: zdivočená zberba • kniž.: rozľútený • ľúty
2. p. silný 2 3. p. vášnivý 1
ľúty, 2. st. ľútejší príd. kniž.
1. divý, zúrivý: ľ. šarkan, ľ. lev, ľ-a zver; ľ. hnev (Vaj.);
2. neľútostný, krutý, ukrutný: ľ. nepriateľ, vrah, protivník; pren. ľ. bôľ (Ráz.) besmierny; Potreba je ľúta. (Kuk.) veľká, súrna
ľúty príd. 1. tuhý, ostrý, veľmi aromatický (o vôni, chuti ap.): lútí chren (Hlboké SEN) 2. háklivý, bolestivý (o mieste na tele): Kopnúl ho do ľútého (Papradno PB) F. na mú dušu lútú (Jablonové MAL) - naozaj, skutočne
líty p. ľúty
ľútosť2 p. ľúty
ľúto2 p. ľúty
ľúty [ľú-, lí-] príd 1. (o zvieratách) divý, zúrivý: lwowe liti (KK 1709); zwer ljta (CS 18. st); (býky) soptili ljtjmj plamenj (HI 18. st) 2. neľútostný, krutý: od Turka liteho (PETKOVCE 16. st); máme lité soky (ASL 1603-04); smrt lita (KT 1753) 3. silný, koncentrovaný: welmy luty luch (RT 17. st); w lutom octe (KLe 1740) P. tpn fl. Lytuna (Ľutina 1287 VSS); -o2 prísl k 3: oblep tygle mocne, luto tak, aby tobe nicz pary aneb dymu neusslo (OCh 17. st); -osť2 ž zúrivosť, divosť: lítost potvor na se berou (PiS 1666)