Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

ľúty príd. kniž.

1. divý, zúrivý: ľ-a zver

2. krutý, neľútostný: ľ. vrah, nepriateľ

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ľúty

ľúty ľúta ľúte príd.

ľúty ľúta ľúte príd. kniž. 1.ktorý nekontrolovane prejavuje silu, prudkosť, zlosť a pod., nemilosrdný, zúrivý; svedčiaci o tom: ľúte šelmy; ľúta zver; Znesie všetko. Nenávisť, aj plač, ľúty hnev. [R. Jašík]; Hrdinovia boli, čo prví sa brali do morí zlých, kde ľúte vetry viali. [V. Krupa]
2.ktorý nemá cit, zľutovanie, krutý, neľútostný, neúprosný; svedčiaci o tom: ľ. nepriateľ; ľ. boj; dve jatrivé, ľúte oči; zahynúť ľútou smrťou; strhla sa ľúta ruvačka; odznela ľúta kritika; Rozpútala sa ľúta diskusia a trvala celé dva dni. [VNK 2001]

-ty/674602±1850 9.13: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 422 jednoliaty/159 ty/136 usmiaty/41 prehriaty/35 ľúty/20 prepiaty/14 vysmiaty/12 (1/5)

-ty/674602±1850 31.04: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 697 usmiaty/289 ty/182 zlatoústy/129 vysmiaty/65 jednoliaty/12 ľúty/9 (2/11)

divý 1. ktorý rastie, žije voľne v prírode; ktorý je daný prírodou • menej vhodné divoký: divá zver; divá, divoká strminaplanýnekultúrny (op. kultúrny, šľachtený, štepený): plané jablone, nekultúrne rastlinynešľachtený (op. šľachtený) • zastar. samorastlýnepestovaný (nevysadený): nešľachtené druhy, stromy; samorastlé ruženedomestikovaný (op. domestikovaný, domáci; o zvieratách) • plachýneskrotenýnár. durný (obyč. o zvieratách, ktorých sa nedotkla ľudská ruka; utekajúci pred človekom; op. krotký, skrotený, prítulný): šteniatka zostali plaché, neskrotené; durný kôň, statoknedotknutýnecivilizovaný (bez zásahu človeka, civilizácie): nedotknutý prales, necivilizovaná krajinapren. expr. panenský: panenská príroda

2. ktorý nekontroluje, neovláda, neusmerňuje svoje správanie, prejavy (o človeku); svedčiaci o tom; majúci veľkú silu, intenzitu, prudkosť • menej vhodné divoký: divý, divoký človek; vošla doňho divá, divoká silaživelnýneskrotnýbujnýneovládateľný (podobný živlom): živelná nátura; neskrotná, neovládateľná rozprávková bytosť; neskrotné, neovládateľné pudynespútanýexpr.: besnýrozbesnený: nespútané, besné, rozbesnené živly; pren. pejor. besný človekzdivenýzdivočený: zdivený, zdivočený pohľad štvancaexpr.: rozdivenýrozdivočený: je rozdivený ako býkprudkýzúrivýkniž. ľútyexpr.: šialenýdiabolský: prudká, zúrivá nenávisť; šialené, diabolské tempoexpr. zurvalskýnár. durný: durný cval

3. p. primitívny 1 4. p. krikľavý 1, výstredný 1


krutý 1. ktorý nemá cit, súcit, zľutovanie; svedčiaci o tom • bezcitnýukrutný: bol krutým, bezcitným, ukrutným človekom; vykonať krutý, ukrutný činnemilosrdnýneľudský (ktorému chýba milosrdenstvo, ľudskosť): nemilosrdné, neľudské zaobchádzanieneúprosnýneľútostnýkniž. ľúty: neúprosný, neľútostný otec; neúprosná, neľútostná smrť; ľúty nepriateľtuhýtvrdýexpr. urputnýpren. expr. bratovražedný: zahynul v tuhom, tvrdom, bratovražednom, urputnom bojibezohľadnýsurovýdrastickýexpr. zverskýpren. expr.: esesáckygestapácky: bezohľadný postup; surové, drastické metódy vyšetrovania; zverské, esesácke vyčíňanietyranskýdespotickýkrutovládnyhrôzovládny (šíriaci strach, hrôzu; vynucujúci si tým poslušnosť): tyranský, despotický vládca; krutovládny, hrôzovládny systémdrakonickýzried. drakónsky (podľa starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické zásahy, zákonykrvilačný (túžiaci po krvi, zabíjaní): nebol to človek, ale krvilačný netvorpejor. katanskýkniž. sverepýpren.: katovskýherodesovský

2. p. tuhý 3, veľký 1


ľúty p. divý 2, zúrivý 1, krutý 1


nemilosrdný ktorý nemá milosrdenstvo, súcit, zľutovanie či pochopenie; svedčiaci o tom (op. milosrdný, súcitný, láskavý) • krutýukrutnýmenej časté nesúcitný: nemilosrdný, krutý, nesúcitný vládca; musel podstúpiť nemilosrdné, ukrutné mučenieneúprosnýneľútostnýexpr. urputnýkniž. ľúty (nešetriaci nič a nikoho): jeho dielo podrobili neúprosnej, neľútostnej kritike; zviesť spolu neúprosný, urputný, ľúty bojbezcitný (op. citlivý) • tvrdý (op. mäkký): vie byť nemilosrdný, bezcitný k slabším; život je nám bezcitným, tvrdým sudcomsurovýbezohľadnýkniž. kamenný (bez zmilovania): bol vystavený surovému, bezohľadnému zaobchádzaniu; máš nemilosrdné, kamenné srdceneoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): otec zostal k synovi neoblomnýostrýstrohýprísnypríkry (bez zľutovania; op. mierny, jemný): nemilosrdný, ostrý, prísny trest; strohé, príkre odsúdenie cudzích názorov


nezmieriteľný ktorý sa nedá uviesť do súladu; ktorý sa nechce pomeriť, udobriť • antagonistický: nezmieriteľné, antagonistické protirečeniezaprisahanýzarytýzaťatýneoblomnýúhlavný (ktorého nemožno obmäkčiť; ktorý nemožno zmierniť): sú to zaprisahaní, zarytí nepriatelia; cítil k nemu zarytú, zaťatú nenávisť; ostal neoblomným odporcom zmienneúprosnýkniž. ľúty (bez zmilovania, odpustenia): neúprosný, ľúty boj


zúrivý 1. ktorý zúri; svedčiaci o veľkej zlosti • rozzúrenýzúriaci: zúrivý, rozzúrený lev; zúriaci človek; rozzúrený pohľadšialenýnepríčetnýexpr. besný (s poruchou ovládania): kričal ako šialený, besnýdivýzdivený: divý, zdivený výraz tváreexpr.: • zbesnenýrozbesnenýrozdivenýrozdivočenýzdivočenýkniž. zastaráv. zbesilý: zdivočená zberbakniž.: rozľútenýľúty

2. p. silný 2 3. p. vášnivý 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľúty, 2. st. ľútejší príd. kniž.

1. divý, zúrivý: ľ. šarkan, ľ. lev, ľ-a zver; ľ. hnev (Vaj.);

2. neľútostný, krutý, ukrutný: ľ. nepriateľ, vrah, protivník; pren. ľ. bôľ (Ráz.) besmierny; Potreba je ľúta. (Kuk.) veľká, súrna

ľúty príd.
1. tuhý, ostrý, veľmi aromatický (o vôni, chuti ap.): lútí chren (Hlboké SEN)
2. háklivý, bolestivý (o mieste na tele): Kopnúl ho do ľútého (Papradno PB)
F. na mú dušu lútú (Jablonové MAL) - naozaj, skutočne

líty p. ľúty


ľútosť2 p. ľúty


ľúto2 p. ľúty


ľúty [ľú-, lí-] príd
1. (o zvieratách) divý, zúrivý: lwowe liti (KK 1709); zwer ljta (CS 18. st); (býky) soptili ljtjmj plamenj (HI 18. st)
2. neľútostný, krutý: od Turka liteho (PETKOVCE 16. st); máme lité soky (ASL 1603-04); smrt lita (KT 1753)
3. silný, koncentrovaný: welmy luty luch (RT 17. st); w lutom octe (KLe 1740)
P. tpn fl. Lytuna (Ľutina 1287 VSS); -o2 prísl k 3: oblep tygle mocne, luto tak, aby tobe nicz pary aneb dymu neusslo (OCh 17. st); -osť2 ž zúrivosť, divosť: lítost potvor na se berou (PiS 1666)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu