ľúbosť -i ž.
1. láska (význ. 2): verná, nešťastná ľ.
2. obyč. v spoj. jesť, piť do ľ-i koľko sa žiada, do vôle;
ľúbostný príd. k 1: ľ. cit; ľ-á pieseň, lyrika;
ľúbostne prísl.
ľúbosť -ti ž.
ľúbosť -ti ž. zastaráv. 1. ▶ intenzívna citová a obyč. aj telesná náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit, láska: hlboká, čistá ľ. nevypočítavá, platonická; zahorieť ľúbosťou; šepkať si slová plné ľúbosti; bola zaslepená ľúbosťou; snívať o veľkej ľúbosti; Darmo je, chytil som sa do osídla... ľúbosti či žiadostivosti, už ani neviem. [K. Lászlová] 2. obyč. v spojení jesť, piť do ľúbosti ▶ koľko sa žiada, do sýtosti
láska 1. náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit • ľúbosť: byť zaslepený láskou, ľúbosťou • milovanie • poet. al. arch. milosť: byť hodný lásky, milosti
2. p. obľuba 1 3. p. záľuba 1
ľúbosť p. láska 1
ľúbosť, -ti ž.
1. náklonnosť jedného pohlavia k druhému, láska: horúca, šťastná, verná ľ.;
2. vôľa, chuť: jesť, piť do ľ-i
ľúbosť ž. náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit, láska: Chto sa h máji naroďí, má modz ľúbosťi ku druhému (Breza NÁM); Dobre se od lúbošči nepojeda̋ (Kameňany REV); Ňemal k ňiéj lúbosci (Bošáca TRČ); Už je koňedz našej vernej ľubosci (Studenec LVO) F. bola mu g lúbosci (Bošáca TRČ) - páčila sa mu; lesci bi ván to nebolo g lúbosci - ak by sa vám to nepáčilo (Cífer TRN); od ľubosci do ňenavisci barz bľisko (Dl. Lúka BAR) - láska je nestála; ľúbostný príd.: Moja sestra dostávala často lúbosné listi (Lapáš NIT)
ľúbosť [ľú-, lí-] ž 1. láska: braterska lybost meczy nimy (L. JÁN 1480 SČL); boszkú lyúbosztz (MCa 1750); či gest manžel, či manželka, nach gest lubost pri ňich welka (Pie 18. st) 2. obľuba, záľuba: mám libost v ctnostech (ASL 1676); welike gsau skutky twe, patrne wssechnem, ktery w nych libost magi; buh nema libost v smrti čloweka (CS 18. st) 3. vôľa, ľubovôľa: wedle swey libosti odpussteny dawaty (MADOČANY 1582); ga podle tweg libosti chodil (som) (WO 1670); skrze wymyslené a podlé ljbosti numery wzaté (LU 1775); wssecko dle libosti utagiti mohau (PT 1796)