Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

ľudový príd.

1. týkajúci sa ľudu: ľ. odpor, ľ-é hlasovanie; ľ-é zhromaždenia na námestiach; v rozlič. názvoch: Ľ -á banka; ľ-á škola (prv); ľ-á strana

2. vlastný ľudu, pochádzajúci z ľudu; určený ľudu: ľ-á tvorivosť, pieseň, múdrosť, hudba; ľ-á slávnosť;

ľudovo prísl.: ako sa ľ. hovorí;

ľudovosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ľudový; ľudovo prísl.; ľudovosť ‑i ž.

ľudový -vá -vé príd.

ľudový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na ľud; vykonávaný, uskutočňovaný ľudom: ľudové vrstvy; ľudové nepokoje; ľ. revolučný procespráv. (prv) ľudový súd stíhajúci previnenia počas okupácie (po oslobodení r. 1945); súd s civilnou i s určitou trestnou právomocou; polit. ľudová demokracia ideologické označenie sociálneho a politického systému po druhej svetovej vojne v strednej a juhovýchodnej Európe aj v niektorých ázijských krajinách, ktorý mal tvoriť prechodný spoločensko-ekonomický predstupeň socializmu □ (prv) Ľudové milície (v r. 1948 – 1989) ozbrojené oddiely nasadzované spoločne s políciou a vojskom proti demonštrantom a iným odporcom socialistického zriadenia, skr. ĽM; Československá ľudová armáda ozbrojené sily v bývalej ČSSR (v r. 1954 – 1990), skr. ČSĽA; ľudové hlasovanie hlasovanie občanov o závažnej politickej otázke, plebiscit
2. ▶ súvisiaci s ľudom; pochádzajúci z ľudu; vytvorený ľudom: ľudová tvorivosť; ľudové umenie; ľ. jazyk; ľudové liečiteľstvo; ľudová architektúra; ľ. rezbár; ľudová múdrosť; ľudové tradície, pranostiky; ľudové piesne a tance; ľ. hrdina Jánošík; ľudové rozprávky; výroba ľudovej keramikylit., etnogr. ľudová slovesnosť ústnym podaním tradovaná tvorba ľudu (zahŕňajúca lyrické, epické i dramatické útvary veršované i prozaické), ktorá sa spolu s ľudovou hudbou, tancom nazýva tiež folklórom; hud. ľudová hudba hudobný prejav tvoriaci súčasť ľudovej kultúry, ktorého autor je neznámy, op. umelá hudba
3. 2. st. -vejší ▶ určený pre široké vrstvy obyvateľstva; nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný, zrozumiteľný pre väčšinu: ľudová veselica; ľudové divadlo; ľudové hry, slávnosti; ľudovejší typ humoru; (prv) ľudové družstvo súčasť plánovaného socialistického hospodárstva; Film zostal predovšetkým ľudovou zábavou. [BL 2003]ľudová knižnica verejná, univerzálna knižnica založená miestnou samosprávou na uspokojenie čitateľských záujmov, informačných a vzdelávacích potrieb najširších vrstiev obyvateľstva (v r. 1951 – 1990)
4. hovor. 2. st. -vejší ▶ vyznačujúci sa nižšou cenou (neraz i kvalitou), finančne prijateľný, primeraný: ľ. dopravný prostriedok; ľudové ceny; výrobca ľudových automobilov; ľudová reštaurácia lacná; meniť noblesné zariadenia na jednoduchšie, ľudovejšie; Možno by sa predaj DVD médií vyvíjal ešte priaznivejšie, keby mali vydavateľstvá ľudovejšiu cenovú politiku. [HN 2003]
5.blízky ľudu, ktorý rozumie ľudu: ľ. človek; ľ. rozprávač, básnik
6. ▶ (prv) ako súčasť názvov niektorých socialistických štátov, napr. Bulharská ľudová republika; Maďarská ľudová republika; Poľská ľudová republika

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

domáci 1. doma pripravený, zhotovený, používaný a pod.; typický pre domácnosť • domácky: produkty domácej, domáckej výroby; obliecť si domáce, domácke šatyzastar. domášnynár. domajší: domášna, domajšia stravaľudovýtrocha pejor. babský: ľudové, babské liekyrodinný: rodinné scény, rodinný lekársúkromný: súkromný učiteľdomestikovaný (o zvieratách, ktoré sa prispôsobili životu s človekom)

2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ a pod. (op. cudzí, zahraničný) • miestnydomorodýautochtónny (op. prisťahovaný): domáci, miestni, domorodí, autochtónni obyvateliatuzemský: tuzemský tovar, tuzemská menatunajšínár.: tuťajšítutejší: tunajšie zvykyvnútorný (op. vonkajší): vnútorné pomery; vnútorný trh (op. zahraničný)

p. aj pôvodný


folklórny týkajúci sa folklóru • ľudový: zachovanie folklórnych tradícií; folklórne, ľudové umenieľudovoumelecký: ľudovoumelecký súbor, ľudovoumelecká tvorivosťkrojovýkrojovaný (pre ktorý je príznačný folklórny, ľudový odev): krojová kultúra; krojovaná skupina prechádzala mestomfolkloristickýnárodopisnýetnografickýetnologický (zameraný na folklór): folkloristický, národopisný výskum


írečitý ktorý si zachoval svoj prirodzený, pôvodný charakter, ráz • rázovitý: írečitý, rázovitý krajrýdzičistý: rýdza, čistá slovenčinasvojskýsvojrázny: svojský, svojrázny človekpôvodnýoriginálny: používal pôvodné, originálne výrazyľudový: ľudová kultúra, pieseň


jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorecnenáročný (op. náročný): nenáročná gramatikazákladnýelementárnytriviálnyprimitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veciexpr. škôlkarskýškolskýpren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad

p. aj pohodlný 2

2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostýobyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá rečradovýkniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľudskromnýnenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá stravadiogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob životahovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová rečstrohýtriezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitnýsimplexný; prirodzenýcivilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednesprimitívnynedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračlovekaprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký


ľudový 1. p. folklórny 2. p. jednoduchý 2; prijateľný


masový 1. zahŕňajúci väčšinu z istého spoločenstva ľudí • ľudovýcelospoločenský: hnutie má masovú, ľudovú, celospoločenskú základňu; futbal je u nás masový, ľudový šport

2. zahŕňajúci veľké množstvo (obyč. ľudí) • hromadnýmnohopočetný: masový, hromadný hrob; masová, mnohopočetná vraždaveľkýobrovskýpočetnýširoký (s veľkým počtom): masová, veľká, obrovská, široká účasť voličovdavovýpejor. stádovitý: masové, davové scény (vo filme); masová, stádovitá reakcia davukolektívny (op. individuálny) • spoločný (op. jednotlivý): masová, kolektívna práca; masový, spoločný útek


prijateľný ktorý sa dá prijať (op. neprijateľný) • vyhovujúci: prijateľné, vyhovujúce riešenie, podmienkyakceptovateľnýkniž. akceptabilný: akceptovateľný, akceptabilný návrh zákonaprístupnýdostupnýprimeranýhovor. ľudový (finančne prijateľný; op. neprimeraný): prístupné, dostupné, primerané, ľudové ceny


primitívny 1. ktorý je na najnižšom stupni spoločenského vývoja • prvotnýprapôvodný (ktorý bol na začiatku spoločenského vývinu): spôsob života primitívnej, prvotnej, prapôvodnej rodiny; prvotné, prapôvodné náboženstvonecivilizovaný (op. civilizovaný) • nekultúrnynevyspelýbarbarský: primitívny, necivilizovaný, barbarský svetdivýdivokýdivošský: divé, divoké, divošské kmene

2. zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývinu • jednoduchýprostý: primitívne, jednoduché nástroje; primitívne, prosté myslenienedokonalý: nedokonalá technika, nedokonalý spôsob výrobynízky: nízky stupeň vývinuľudovýzastar. vulgárny: ľudový, vulgárny jazyk

3. p. nevzdelaný, obmedzený 1, nevyspelý

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľudový príd. týkajúci sa najširších vrstiev obyvateľstva, prístupný najširším vrstvám obyvateľstva, určený pre ľud; vlastný ľudu; pochádzajúci z ľudu; používaný medzi ľudom: ľ. názov, ľ-á reč, ľ-á pieseň; ľ-á povesť, ľ. verš. ľ. tanec, ľ-á hra, ľ-á tvorba, ľ-á kultúra; ľ-é umenie, ľ-á hudba, ľ-á múdrosť, ľ-á liečba; ľ-á armáda, Ľ-é milície; Ľ-é kurzy ruštiny (skrat. ĽKR); Ľ-á univerzita; ľ. súd po oslobodení ČSR r. 1945 stíhajúci kolaborantstvo a zradu za fašistickej okupácie a tzv. slov. štátu; dnes súd s istou právomocou v okrese; ľ-á správa vykonávaná zástupcami ľudu; ľ-á demokracia forma štátnej moci, opierajúcej sa o skutočnú vládu ľudu; ľ-á škola starší typ najnižšieho stupňa povinnej školy; polit. ľ-á strana;

ľudovo/-e prísl.: ľ. hovoriť;

ľudovosť, -ti ž.

ľudový príd. vzťahujúci sa na ľud, pochádzajúci z ľudu, určený ľudu; tradičný: Tancovalo sa na ľudovú nuotu (Detva ZVO); Staré ženi nosá takí ludoví kroj, ale mlaččé už nie (Val. Belá PDZ); Spívajú sa ludové piesnički (Záh. Ves MAL)
L. ludová škola (Návojovce TOP, Krakovany PIE) - základné školské vzdelanie v minulosti

Zvukové nahrávky niektorých slov

gastronómie a ľudovej kultúry gastronomie et de la culture populaire
minister ľudových ozbrojených síl ministre des forces armées populaires
pre ľudové zastúpenie alebo účasť de représentation ou de participation populaires

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu