ďaleký príd.
1. kt. je vo veľkej priestorovej, časovej ap. vzdialenosti, vzdialený, op. blízky: ď-é kraje; ď-á budúcnosť; ď-á rodina; Ď. východ krajiny vých. Ázie
2. siahajúci do diaľky: ď-á cesta dlhá; ď. dosah veľký význam;
ďaleko
I. prísl. k ďaleký, op. blízko: bývať ď. od mesta; cestovať ď.; do rána je ď.; nemať ď. do plaču; nebyť ď. od pravdy; ď. lepšie, správ. oveľa lepšie, omnoho lepšie
● ako si (s tým) ď.? ako si pokročil? → dotiahnuť to (v živote) ď.; prišlo to tak ď., že ... veci sa vyvinuli do krajnosti; ísť ď. (v niečom) ísť do krajnosti; → jablko nepadá ď. od stromu
II. ďaleko -a s. veľká vzdialenosť, diaľka: pozerať sa do ď-a
ďaleký -ká -ké príd.
ďaleký -ká -ké príd. 1. ▶ (priestorovo) nachádzajúci sa vo veľkej vzdialenosti; syn. vzdialený: čaro ďalekého Orientu; výlety do blízkeho i ďalekého okolia; ocitnúť sa v ďalekej cudzine; vybrať sa do ďalekého sveta; Aj predo mnou oživovali ďaleké neznáme kraje a čarokrásne mestá. [Ľ. Zúbek]; opt. ď. bod bod v najväčšej vzdialenosti, na ktorú sa oko ešte musí akomodovať; geogr. Ď. východ krajiny východnej Ázie 2. ▶ siahajúci do veľkej vzdialenosti; op. blízky: čaká nás ďaleká cesta; ď. dostrel; rádiolokačné stanice s ďalekým dosahom; Z dediny vychádzala silná motorka, jej reflektor vydával ďalekú žiaru. [L. Ballek] 3. ▶ v malej miere spojený rodinnými, priateľskými a pod. vzťahmi; syn. vzdialený; op. blízky: ďaleká rodina; Znenazdania zaplnila sa izba, plná bola blízkych i ďalekých. [M. Figuli] 4. ▶ (časovo) vzdialený vzhľadom na minulosť al. budúcnosť: ďaleká minulosť; Dovolenka v naozajstnom vesmírnom hoteli nie je hudbou takej ďalekej budúcnosti. [Sme 1997]
ďaleký ktorý je vo veľkej vzdialenosti (priestorovej al. časovej; op. blízky) • vzdialený: ďaleký, vzdialený bod; ďaleká, vzdialená budúcnosť; ďalekí, vzdialení príbuzní • hovor. ďalší: ďalšia rodina • dlhý (zasahujúci do diaľky): vydať sa na dlhú cestu • dávny (časovo vzdialený v minulosti): detstvo bolo preňho už dávnou minulosťou • expr.: ďalečizný • preďaleký (veľmi al. príliš ďaleký): ďalečizné kopce, preďaleké hviezdy
dávny jestvujúci v ďalekej minulosti, pochádzajúci z ďalekej minulosti; ktorý už pominul, uplynul • dávnoveký: pozostatky dávnych, dávnovekých kultúr • starý • prastarý • pradávny: starý, prastarý príbeh o boji dobra a zla; odohralo sa to v pradávnych časoch • praveký • hovor. i pren. predpotopný (pochádzajúci z praveku): praveké, predpotopné tvory • starobylý • starodávny (majúci dlhý vek): postavy starobylej, starodávnej mytológie • minulý • kniž. zašlý: pripomenúť minulé, zašlé časy • arch. drievny (Kukučín) • ďaleký • vzdialený (časovo v minulosti): korene rodu siahajú do ďalekej, vzdialenej minulosti • odveký (trvajúci oddávna): odveké úsilie, odveká túžba ľudstva • dlhoročný • mnohoročný (ktorý sa zrodil, vznikol dávno a dlho pretrval): dlhoročné, mnohoročné priateľstvo
p. aj niekdajší
dlhý 1. majúci veľký rozmer v dĺžke (op. krátky): dlhý rad ľudí • vysoký (dlhý vo vertikálnom smere; op. nízky): vysoké chlapčisko • veľký (dlhý v horizontálnom smere; op. malý): veľký zástup, veľká vzdialenosť • kniž. siahodlhý • expr. nekonečný: namáhavá a siahodlhá, nekonečná cesta • expr. zried. siaživý: siaživý krok (Tatarka) • hovor. neskl. maxi (op. mini): maxi sukňa • expr.: dlhánsky • dlhokánsky • dlhočizný • dlžizný • predlhý (veľmi dlhý): dlhánska, dlhočizná niť • expr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý kabát • pren. expr.: polmíľový • sedemmíľový: polmíľové, sedemmíľové kroky • pren. expr. oslí (o ušiach)
2. majúci veľký časový rozmer (op. krátky): dlhé čakanie • dlhotrvajúci (trvajúci dlhý čas): dlhá, dlhotrvajúca operácia; dlhotrvajúci potlesk • dlhodobý (op. krátkodobý) • dlhoročný • mnohoročný • dlhoveký (trvajúci dlhý časový úsek, veľa rokov): dlhodobý pobyt v cudzine; svedkovia dlhoročného, mnohoročného, dlhovekého vývoja života • expr.: stáročný • stoveký • poet. stáveký: stáročné, stáveké úsilie • ďaleký: vydať sa na ďalekú cestu • kniž. siahodlhý (dlhý a obyč. aj únavný, obšírny): siahodlhé rozprávanie • expr. nekonečný: nekonečný príbeh • expr.: dlhánsky • dlhokánsky • dlhočizný • dlžizný • predlhý: dlžizný rok • expr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý čas • kniž. zastar. drahný
otvorený 1. ktorý je z hľadiska prístupu, vstupu zbavený prekážok (op. uzavretý, zavretý) • voľný • nehatený: otvorená, voľná cesta; nehatený, voľný priebeh rokovania • neobmedzený • slobodný (op. zamedzený, ohraničený): mať k moru neobmedzený, slobodný prístup • nekrytý (bez krytiny, strechy a pod.): otvorený, nekrytý koč; nekrytá veranda • široký • ďaleký • šíry (bez prekážok, ktoré by obmedzovali, zmenšovali a pod. istý priestor): otvorený, široký priestor; otvorený, ďaleký výhľad; otvorená, široká samohláska a; vyplávať na otvorené, šíre more • prístupný (otvorený pre návštevníkov): park je prístupný aj vo večerných hodinách • expr.: rozdrapený • rozďavený • kniž. rozjatrený • nár. rozjedený (o rane)
2. p. nevyriešený 3. p. priamy 2, srdečný, úprimný 1 4. p. verejný 2, zjavný
vzdialený 1. ktorý je vo väčšej priestorovej al. časovej vzdialenosti • ďaleký • hovor. ďalší (op. blízky): vzdialené, ďaleké kraje; vzdialená, ďaleká budúcnosť; vzdialená, ďaleká, ďalšia rodina • dávny • pradávny (časovo veľmi vzdialený): dávna historka, pradávne časy • odľahlý (ležiaci bokom; menej súvisiaci): odľahlé dediny, odľahlý problém • cudzí: táto vec mi je cudzia
2. p. neprítomný 2
ďaleký, 2. st. ďalší príd.
1. priestorove alebo časove vzdialený (op. blízky): ď. kraj, ď-á cudzina; ď-á minulosť, budúcnosť; Ďaleký východ krajiny východnej Ázie; hovor. ď. svet cudzina, zahraničie;
2. siahajúci do diaľky; dlhý: ď-á cesta; pren. niečo má ď. dosah veľký význam;
3. vzdialený príbuzný: ď. príbuzný, ď-á rodina
dalaký p. ďaleký
ďalečizný p. ďaleký
ďaleký príd. (dalakí, ďelakí, daľeki) 1. csl priestorovo al. časovo vzdialený: Šak k nemu chodili z dalakého okolá ludié (Hor. Streda NMV); Do ďalekéj smrci to ňezabuňňem (Bošáca TRČ); Pochodzil fšeľijake daľeke krajini (Dl. Lúka BAR) F. to sú veci ďalaké (Bošáca TRČ) - neisté 2. (o príbuznom) vzdialený: To mi je deleká roďina (Kameňany REV); Mame boli taká dalšá rodzina, presestranica (Brestovany TRN); To taka daľeka rodzina nam (Dl. Lúka BAR) L. delekí prítel (Kameňany REV); tod delší známí prišól (Kameňany REV) - vzdialená rodina; ďalečizný príd. zvel. expr. k 1: ďaľačizní (Prievidza)
delaký p. ďaleký
ďaleko, ďalece p. ďaleký
ďaleký [ďa-, deľa-] príd 1. priestorovo al. časovo vzdialený: beze wssettkeho dalekeho odkladany; toto žeby se nieotahowalo na daleky termin (SITNIANSKA 1597; 1602); na delakych strmych holach robievame (BOCA 1771-72 LP) 2. siahajúci do diaľky, dlhý: daleku cestu mel Spasitel (ZA 1676); daleke odvažky vojenske (VÝCHODNÁ 1678 LP) 3. príbuzensky vzdialený: przitele blizssczy neb daleczy (P. ĽUPČA 1564); blisky ani deleky pritel (JELŠAVA 1597 E); na ď-o prísl výraz na veľkú vzdialenosť, do diaľky: giduce po ceste prawo na daleko držiceg (KRUPINA 17. st); na daleko pohlédám (KS 1763); -o [-le-, -ľa-; deľa-], ďalece prísl 1. vo veľkej vzdialenosti; na veľkú vzdialenosť: host daleko bydleczy (ŽK 1473); od Trnawy daleko (LEDNICA 1561); odstuptež wssychňy ode mne daleko (CC 1655); (svedok) biwsse delako (TURIEC 1711) F. pan daleko a Buh wysoko (KRASŇANY 1585) pomoci sa nedočkáš 2. L. tak d., jak d., tak ď., že tak veľmi, do takej miery, do tej miery, natoľko, že: zbrugi muoz kazdy wziti wedle prawa tak daleko, ze mohu zbrogi nest, gestli by gim prwe byla potrzeba (ŽK 1473); (tomu) sem y sam tak dalecze nerozumiel (D. NIVA 1562); nebolo tak delako do uwrati worano (LIPTOV 1674); zlost lidska, gak dalako se rozssirugess (SJ 18. st) F. tak d. (to) prišlo udalosti sa tak vyvinuli: gezliže bi tak delako prislo (LEŠŤ 1715); ď. prísť veľa dosiahnuť: vikladala mu, jak daleko juž prišél, že dcéru dobrodinca požádává (BR 1785) 3. (pri porovnávaní) oveľa, značne: chebdy gest daleko inzssy nezly bez (MT 17. st); ozdobu daleko prewissuge (PP 1734); -osť ž vzdialenosť, diaľka: meřič země meři wysokost weže aneb dalekost mist čtwrhranikem aneb prutem (OP 1685); budowanj a pracowanj wssudi slussne dalekosty gedno od druheho wzdalene (MB 1759 E); do domu pre dalekost nemozu prist (HRANOVNICA 1782)
deľako, deľaký p. ďaleký