Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ďalej

I. prísl.

1. vo väčšej vzdialenosti al. do väčšej vzdialenosti, op. bližšie: sedieť o dva rady ď.; odtisnúť stoličku ď.; poslať niečo ď. i pren. povedať to ďalším; ď.! vyzvanie na vstup do miestnosti

2. v rozvitejšom štádiu al. do rozvitejšieho štádia: byť v práci ď.; pokročiť v poznaní ď.

3. vyj. pokračovanie deja: život ide ď.; tak to už ď. nejde! čím ď. tým viac (sa namáhať) vyj. stupňovanie (deja)

● nevidieť ď. od nosa byť obmedzený; pomaly ď. zájdeš; a ď. sa píska, hvízda a) o ďalšom sa nehovorí b) ďalší text piesne (mi) je neznámy

II. čast. okrem toho (pri vyratúvaní): vo Vysokých Tatrách sa ď. vyskytuje kamzík, rys ostrovid a svišť

ďalej prísl.

ďalej čast.

ďalej¹ prísl. 1. ▶ (priestorovo) vo väčšej vzdialenosti al. do väčšej vzdialenosti od istého bodu; op. bližšie: postúpiť o kúsok ď.; stáť o niekoľko metrov ď.; posuň sa trochu ď.; pošli lístok ď.; Naozaj nebolo vidieť ďalej ako na dva kroky. [P. Jaroš] □ ďalej! odpoveď na zaklopanie na dvere; nech sa páči ďalej! vyzvanie na vstup do domu al. bytu
2. ▶ v rozvitejšom štádiu al. do rozvitejšieho štádia: pokročiť vo výskume o poznanie ď.; a čo sa stalo ď.?; V živote ďalej nepokročili, ostali pri názvoch, tiež nie svojou vinou. [A. Matuška]; „Bol by som,“ pokračoval môj muž, „v práci ďalej.“ [A. Bednár]
3. ▶ vyjadruje pokračovanie, trvanie deja, vlastností a pod.; syn. naďalej, stále: už sa nebudeme o to ď. starať; život ide ď.; Symboly za nás žijú ďalej. [L. Novomeský]; Keď to vypredal, ďalej objednával. [V. Ferko]; Treba nám rušať ďalej. [L. Mináčová] □ a tak ďalej, skr. atď. uvádza sa v prehovore al. texte namiesto vymenúvania podobných predmetov al. analogických situácií
4. ▶ vyjadruje priestorovú postupnosť: cesta vedie lesom a potom ď. popri lúke k vrcholcu; Ich oči stále utekali hore k háju, ešte ďalej, ta, kde na čistinke čupí suchom privalený salaš. [Ľ. Bešeňovský]
◘ fraz. a ďalej sa hvízda a) o ďalšom sa nemá hovoriť b) neviem pokračovať (obyč. v texte piesne); čím ďalej, tým viac postupne narastajúc, gradujúc; ísť o dom ďalej hľadať obyč. pomoc inde; nevidieť (si) ďalej od nosa byť obmedzený; od toho len ďalej vyjadrenie želania nemať nič spoločné s niečím nepríjemným; poslať to ďalej povedať to ďalším; takto to už ďalej nejde! situácia sa stala neúnosnou a treba ju riešiť ◘ parem. ďalej zájde, kto sa plazí; pomaly ďalej zájdeš

ďalej² čast. ▶ vyjadruje rozširovanie rozsahu vymenúvania o ďalšie al. nové skutočnosti; syn. ešte, okrem toho: potrebujeme múku, cukor, ď. maslo a vajcia; z výsledkov ď. vyplýva, že...; v knihe ď. nájdete aj zaujímavé recepty

ďalej prísl.

1. (2. st. k ďaleko) vyjadruje väčšiu vzdialenosť v priestore: Tu ďalej za sadmi hrmia povozy. (Kuk.)

● hovor. niečo dať ď. odovzdať, povedať inej osobe; nevidí ď. nosa o obmedzenom človekovi; Pomaly ďalej dôjdeš (zájdeš, ujdeš) (prísl.) konaj všetko s rozvahou;

2. vyjadruje pokračovanie alebo stupňovanie niečoho: Obed zapil vodou a pracoval ďalej. (Ondr.) Čím ďalej, začalo vrabcov prichádzať viacej. (Kuk.) Ďalej! vyzývacia formula, ktorou sa po zaklopaní na dvere povoľuje vstup do miestnosti (= vstúpte!);

3. čast. pri vypočítavaní, potom, okrem toho

ďalej i diaľ prísl. (daľej, dále, ďelé)
1. csl vyjadruje väčšiu vzdialenosť v priestore: Zme choďievaľi pásaťi ďalej, tahor do ťurianskiho (V. Lom MK); Ten skočiu̯ ďáľej (Stožok ZVO); Tajdži delé, bo te kopnem! (Kameňany REV); Daľie od náz uš sa domi šíria o_ceba (Predmier BYT); Pasáci pásli tam ňegde dál koze (Jablonica SEN); Ja už ňevladal daľi z ňima isc (Dl. Lúka BAR)
F. pomáli ďaľéj zájďeš (Bánovce n. Bebr.) - rýchle konanie sa nevypláca; pomo delé, tam nám dajú velé (Nandraž REV) - žartovná riekanka pri odchode
2. csl vyjadruje pokračovanie deja al. stupňovanie niečoho: Chitro šla dalej (Likavka RUŽ); Aš to dälé takto pojde, nebude dobre (Brusník REV); Čakala, keďi oňi pojdú dale (Ivanovce TRČ); Čo bolo potom z mojím gazdom dál, nevím ništ (Dobrá Voda PIE); Idze džat smutni daľi (Dl. Lúka BAR)
3. csl vyjadruje časovú postupnosť, následnosť: A ďalej sa ešťe povrávalo (Lišov KRU); Ta daľej vijavilo, že ma dvoch sinou (Sobrance)

delé p. ďalej

diaľ p. ďalej

ďalej [ďa-, da-, dé-], ďalšej [da-], ďalšie, diaľ, čes dál(e) [dá-, dé-]
I. prísl 2. st k ďaleko vyj. väčšiu vzdialenosť v priestore al. čase: nepotyahnem te dyal (TURIEC 1576); to guitro Barbore Chochlitze bil dal, wssakze ne k tomu konczy, abi dalieg nieczo sobe praetendowala (ILAVA 1632); od diabla dal gyťi (CC 1655); maličzko daleg w gjzbe se zabawil (DRAŽKOVCE 1729); gakowa hognost wecy, oznamy se deleg (KrP 1760) neskôr; negjti dálég w reči; wec dalég odložiti (KS 1763) na neskorší čas; nemožna wec mi gest pana Kiszelly Boltižara w mogem dome deleg držati (LIPTOV 1763); pújdem dále (ASL 1770-90); baba nemá déle čekati (ZK 1778); po pohrebe pohnúli dalšéj (BR 1785); kdiž w nem dál a dál prospíwá (BN 1790)
L. chotar nije aby se poprawil, ale čo dal se vice kazi (KUBRICA 1718 LP) stále viac
F. pomaly daleg ugdess (SiN 1678)
II. čast potom, okrem toho: dale zase mezy tymi bratry tato se stala smluwa (MARTIN 1559); strieberne weczy, daleg parta zlata (JELŠAVA 1567 E); daleg dostal knižatstwy Wandaliy; dalšéj ale takéto zawírki činíme (KrP 1760)

diaľ p. ďalej