Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

ďalší príd.

1. nasledujúci (v čase, v priestore): ď. vlak, ď-ia miestnosť

2. pokračujúci: ď. rast výroby

3. (pri vyratúvaní) iný: kapry, sumce a ď-ie ryby

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ďalší

ďalší -šia -šie príd.

ďalší -šia -šie príd. 1.ktorý nasleduje v poradí al. v časovej postupnosti, priestorovo al. časovo vzdialenejší; syn. budúci, nasledujúci: ďalšia miestnosť; počkať na ď. autobus; odložiť niečo na ď. týždeň; uskutočniť niečo v ďalšom roku; Poslali mu ďalší balíček: hrebienok, zrkadlo, kamienky do zapaľovača a cigarety. [D. Dušek]ďalší, prosím! (v inštitúciách a pod.) výzva, nech vstúpi, kto je na rade
2. ▶ pokračujúci (v niečom): ď. rozvoj hospodárstva; ďalšie vydanie knihy; ďalšie vzdelanie; odovzdať skúsenosti ďalším pokoleniam; aký bude ď. postup?; Dlho premýšľal o svojom ďalšom osude. [A. Plávka]
3. ▶ (pri vyratúvaní) ešte iný, prichádzajúci do úvahy: ceruzky, perá a ďalšie písacie potreby; máte ešte ďalšie otázky?; to je ď. dôkaz toho, že nemáte pravdu; Všetky akoby boli bez buketu, bez ďalších a ďalších chutí, ktoré víno zanecháva po sebe v ústach. [A. Bednár]; Na programe sú prejavy ministrov zahraničných vecí ďalších zúčastnených krajín. [Vč 1984]
4. ▶ vzdialený v príbuzenskom vzťahu: ď. príbuzní vzdialenejší, nie priami; V rámci „normalizácie“ trpeli deti, manželky, súrodenci, dokonca i ďalšia rodina. [Inet 2003]

/3592038±8764 1.37: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 62528→62480
+49
−29
ďalší/25843 boží/5341→5346±2 cudzí/2025 vonkajší/1705 doterajší/1352 písací/1159 vzdelávací/989 včerajší/984 terajší/596 vtedajší/570 odvolací/540 sobotňajší/525 vlaňajší/495 (573/20351)

/3592038±8764 1.39: adjektíva m. živ. N pl. 1. st. 266033→265904
+1083
−994
ostatní/11916 mladí/10605→10665
+104
−41
ďalší/10610 slovenskí/8009 schopní/7169 starí/5225 spokojní/4464 ochotní/4450 dobrí/3332 noví/2961 milí/2404 bývalí/2352 šťastní/2291 istí/2258→2271
+7
−6
malí/2178 českí/2145 zahraniční/2090 americkí/2062 veľkí/1968 chudobní/1887 úspešní/1834 nemeckí/1790 samotní/1757 bohatí/1721 zodpovední/1600 povinní/1561 ruskí/1507 verní/1383 slobodní/1371 zlí/1333 hrdí/1163→1293±51 mestskí/1275 obyčajní/1214 zdraví/1122→1150
+28
−18
(4736/154666)

/3592038±8764 2.03: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 16022→15981
+21
−12
ďalší/5923 boží/2567→2568
+1
−0
vtedajší/1801 niekdajší/968 cudzí/904 doterajší/647 terajší/564 tamojší/275 tunajší/220 vlaňajší/200 postarší/196 dovtedajší/108 vonkajší/65 (216/1542)

-ší/298580±802 3.41: adjektíva m. živ. N pl. 1. st. 13287 ďalší/10610 tamojší/583 tunajší/563 vtedajší/505 niekdajší/230 doterajší/196 terajší/192 vlaňajší/64 včerajší/58 vonkajší/53 postarší/44 peší/40 myší/33 (19/116)

-ší/298580±802 2.83: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 11255 ďalší/5923 vtedajší/1801 niekdajší/968 doterajší/647 terajší/564 tamojší/275 tunajší/220 vlaňajší/200 postarší/196 dovtedajší/108 vonkajší/65 včerajší/62 vedľajší/40 (22/186)

-ší/298580±802 3.02: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 35827 ďalší/25843 vonkajší/1705 doterajší/1352 včerajší/984 terajší/596 vtedajší/570 sobotňajší/525 vlaňajší/495 vedľajší/488 tamojší/471 tunajší/369 niekdajší/341 zajtrajší/300 (28/1788)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

budúci ktorý ešte len nastane, ktorý sa ešte len uskutoční (op. minulý) • nasledujúcinastávajúci (ktorý nastane, nasleduje v budúcnosti): na budúci, nasledujúci školský rok; budúca, nastávajúca manželkadruhýďalší (nie tento, ale iný po ňom): vyrieši sa to na druhý týždeň; už teraz myslí na druhé, ďalšie prázdniny, Vianocenový (op. starý): tešiť sa na nový, budúci život, domovpren. zajtrajší (op. dnešný, terajší): nádeje, výhľady zajtrajších dnízried. príduci: príduci pondelok


ďaleký ktorý je vo veľkej vzdialenosti (priestorovej al. časovej; op. blízky) • vzdialený: ďaleký, vzdialený bod; ďaleká, vzdialená budúcnosť; ďalekí, vzdialení príbuzníhovor. ďalší: ďalšia rodinadlhý (zasahujúci do diaľky): vydať sa na dlhú cestudávny (časovo vzdialený v minulosti): detstvo bolo preňho už dávnou minulosťouexpr.: ďalečiznýpreďaleký (veľmi al. príliš ďaleký): ďalečizné kopce, preďaleké hviezdy


ďalší 1. p. nasledujúci 1, budúci, iný 1 2. p. ďaleký, vzdialený 1


iný 1. nie ten, nie taký (op. ten, tento, taký) • druhý: vyber si iného, druhého spoluhráča; priniesol iný, druhý pohárďalší (v poradí nasledujúci): po nás prídu ďalšíinakšíodlišnýodchodný: chce byť inakší, odlišný, odchodnýrozličnýrozdielnynerovnakýrôznyrozmanitýodchylný (pri porovnávaní): to sú iné, nerovnaké, rozličné, rozmanité veľkosti, číslaonaký (vo dvojici taký – onaký): jeden chce taký, druhý zas onaký klobúkalternatívny (popri tom aj iný): alternatívna možnosť riešenia

2. expr. z istého hľadiska vyhovujúcejší, dobrý • inakšílepšísúcejší: vybrali mu inú, inakšiu, lepšiu, súcejšiu ženu; stal sa z neho iný, lepší človekhovor. onakvý (iba v 2. st.): navarím onakvejšie jedlo ako ty


nasledujúci 1. ktorý nasleduje obyč. v poradí al. v časovej postupnosti (op. predchádzajúci) • ďalší: môže vstúpiť nasledujúci, ďalší pacient; tieto úlohy splníme v nasledujúcom, ďalšom rokudruhý (nasledujúci po prvom): na druhý deň sa mal vrátiťbudúcinastávajúci (v čase; op. minulý): zanechať odkaz budúcim generáciám; v budúcom, nastávajúcom mesiaci príde otepleniekniž. následný: prejavili sa následné dôsledky chorobychem. al. pren. reťazový (ktorý je vyvolaný predchádzajúcim javom): reťazová reakcia

2. kniž. ktorý má istú podobu, uvedenú v ďalšej časti výkladu, výpočtu, príkladu a pod. • takýtotento: postup záchranných prác bude nasledujúci, takýto: najskôr… ; správny výsledok je takýto, tento: 638 Sk


nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvýsvieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrobnovoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákonnovoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúciamladý (napr. o víne): nové, mladé vínoranývčasnýskorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiakyhovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šatyneskúsenýnezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovníkneosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšaťexpr.: novučkýnovučičkýnovunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha

2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadkypriekopníckykniž. pionierskynovátorskýobjavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupynezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsobyavantgardnýavantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická módaďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechynadchádzajúcibudúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľbynepoznanýnevídanýneslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi

3. p. súčasný 1, moderný 1


ostatný 1. všetci (všetky, všetko) okrem istej časti z nejakého celku • druhýiný: on bohatol, kým ostatní, druhí, iní trpeli; bol v nevýhode oproti iným; na rozdiel od iných on neprotestovalďalší (tí, ktorí rozširujú nejaký celok): názor prebrali aj ďalšízvyšný (ten, ktorý dopĺňa nejaký celok): postupne prichodili aj ostatní, zvyšní členovia posádky

2. ktorý tesne predchádza súčasnosti, nedávno minulý • posledný: v ostatnom, v poslednom čase ťa málo vídaťnedávnyneďaleký (nie príliš časovo vzdialený): nedávna, neďaleká minulosťnajnovší (po ktorom ešte nič nenasledovalo): ostatné, najnovšie udalosti

3. ktorý zostal, zvýšil z istého celku, z istého množstva a pod. • posledný: dal by za zdravie aj ostatné, posledné peniaze; zoťali už aj posledný strom v lesejedinýzvyšujúcizostávajúci: pripravili ho o ostatné, jediné potešenie; vypadol mu aj zvyšujúci, zostávajúci zub

4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný • posledný: chodí otrhaný ako ostatný, posledný žobrák; mali ju za najposlednejšiu slúžku

5. ktorý je na konci radu, poradia (op. prvý) • posledný: dnes je ostatný, posledný deň roka; stál v rade ostatný, poslednýkonečný (po ktorom už nič nenasleduje): bolo to jeho konečné rozhodnutiezastar. pokonný


vzdialený 1. ktorý je vo väčšej priestorovej al. časovej vzdialenosti • ďalekýhovor. ďalší (op. blízky): vzdialené, ďaleké kraje; vzdialená, ďaleká budúcnosť; vzdialená, ďaleká, ďalšia rodinadávnypradávny (časovo veľmi vzdialený): dávna historka, pradávne časyodľahlý (ležiaci bokom; menej súvisiaci): odľahlé dediny, odľahlý problémcudzí: táto vec mi je cudzia

2. p. neprítomný 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ďalší, -ia, -ie príd. 2. st. k ďaleký

1. priestorove al. časove vzdialenejší: Došlo i hostí mnoho, z okolitých i ďalších miest a dedín. (Kuk.)

2. v poradí nasledujúci, pokračujúci, susedný, vedľa stojaci, ležiaci, iný, nový, druhý: Dlho premýšľal o svojom ďalšom osude. (Pláv.) Posmešné poznámky potlačili v ňom ďalšie pokusy. (Jégé)

3. hovor. vzdialený v príbuzenskom vzťahu: ď-ia rodina vzdialenejší príbuzný (-í); ď. strýc (Vaj.)

ďalší príd. v poradí nasledujúci, pokračujúci: Za_zme tašľi na ďalšie priatke (Lišov KRU); Ten další dom je ich (Val. Belá PDZ); ďalšie prísl.: Dalšé som išól zas strihnút na ondatri (Blatné MOD)

ďalejší p. ďalší


ďalší, ďalejší, ďalnejší príd 2. st k ďaleký; nasledujúci, budúci, pokračujúci: to prze lepssj gistotu a dalssij pamiet w nassie knihy miestke sme zapsatt kazalj (ŽK 1515); daly sme do protocolon na mysto daleyssy zapsaty (SLIAČE 1619); kdeže su dalnegssye slowa božj (TP 1691); pro wiwarowany dalnegssich zwad rozdil w tom dome sme uczinily (ŽILINA 1692); (zločinec) abi pri dalssem ziwote zustal (MS 1758); dalegše skladany listu (tabaku) (WT 1790)
F. čjm tagnegssj rady, tym dalssj od zrady (SiN 1678); na ď-ie prísl výraz naďalej, do budúcna: ony ani na dalssie nechtegi geho opustiti (L. TRNOVEC 1572); at bychom i my na dalšie v. osvicenosti odbyvati mohli (RYBÁRE 17. st LP)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a dvaja ďalší sa et deux autres se
a traja ďalší svedkovia et les trois autres témoins
ďalší pokus o útek nouvelle tentative de fuite
jeden šál a ďalšie un châle et d'autres
majú množstvo ďalších zálivov possèdent d'autres fiords
po dvoch ďalších dňoch après deux autres jours
sa zakladali ďalšie mestá d'autres villes se fondèrent
všetky ďalšie plodné operácie toutes autres opérations fructueuses
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu