čudák -a mn. -ci m. čudný, zvláštny človek: stal sa z neho č. a samotár;
čudáčka -y -čok ž.;
čudácky príd. i prísl.: č-e spôsoby; č. sa správať;
čudáctvo -a -tiev s.
čudácky -ka -ke 2. st. -kejší príd.
čudácky 2. st. -kejšie prísl.
čudácky1 -ka -ke 2. st. -kejší príd. ▶ ktorý má nezvyčajné, zvláštne správanie; vzbudzujúci údiv, prekvapenie; typický pre čudáka; syn. čudný, podivný: č. profesor, vedec; č. samotár; č. starý mládenec; čudácke spôsoby, zvyky; má čudácke názory; viedol č. život; zdá sa mi čoraz čudáckejší; Marína si dávno zvykla na tetkine čudácke historky. [V. Švenková] ◘ fraz. čudák čudácky označenie človeka s mimoriadne nezvyčajným správaním; čudo čudácke niečo mimoriadne nezvyčajné
čudácky2 2. st. -kejšie prísl. ▶ inakšie, ako sa očakáva; ako čudák; syn. čudne, nezvyčajne: správať sa, pôsobiť č.; č. nápadní hostia; rád sa zdržiaval v spoločnosti ľudí, ktorí vyzerali č.; čudáckejšie sa to už ani nedalo vyriešiť; čudácky oblečený [I. Hudec]; Je z toho čudácky zádumčivý, trpí komplexom menejcennosti. [J. Papp]
čudácky p. čudný
čudný ktorý sa vyznačuje mimoriadnosťou, zriedkavosťou; ktorý je málo známy, ktorý sa nedá presne pomenovať, určiť • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • zvláštny (op. obyčajný, bežný, všedný): čudný, neobyčajný príbeh; čudné, nezvyčajné správanie; nezvyčajný, nevšedný, zvláštny strom • divný • podivný • podivuhodný • podozrivý • znepokojujúci (vzbudzujúci údiv, počudovanie, znepokojenie): začuť divné, podivné, podivuhodné zvuky; podozrivé, znepokojujúce ticho • čudácky (typický pre čudáka): vedie čudácky život • kniž.: bizarný • pitoreskný: bizarné, pitoreskné tvary • expr.: čudesný • prečudesný • prečudný • predivný • prepodivný • prapodivný • prazvláštny • expr. zried. pračudný (veľmi čudný): čudesná, prečudesná, prečudná krajina; prepodivný, pračudný pocit • nepochopiteľný • záhadný • tajomný (plný tajomstva, nepoznaný, nepreskúmaný): nepochopiteľná, záhadná osoba; tajomné symboly • nevysvetliteľný: nevysvetliteľná záhada, nevysvetliteľný úkaz
zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajný • nezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnosti • kniž. nezvyklý: nezvyklý úkaz • nevšedný • netradičný • netypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situácia • jedinečný • unikátny • výnimočný • originálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečením • cudzí: odpovedal cudzím hlasom • mimoriadny • nevídaný • nápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné meno • exotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krása • kuriózny: kuriózny prípad • kniž.: bizarný • pitoreskný: bizarné, pitoreskné tvary • čudný • divný • podivný • záhadný • podivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný život • neopísateľný • nevyjadriteľný • nevypovedateľný • nevysloviteľný • nedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stave • nejasný • nezrozumiteľný • nepochopiteľný • nevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný jav • čudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby
2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný
čudák, -a, mn. č. -ci m. trochu pejor. človek s nezvyčajným, zvláštnym správaním, divný, čudný človek: Bol to čudák, vegetarián. (Vaj.) Stali sa čudákmi, bočiacimi od sveta. (Tat.);
čudáčka, -y, -čok ž.;
čudácky príd. i prísl.: č-e mušky, č-e spôsoby, č-e správanie sa, č-e chúťky, názory, kúsky; č. sa správať;
čudáctvo, -a str. nezvyčajné, zvláštne správanie sa; čudné spôsoby; čudné nápady