čom i čomu zám. opyt. príslov. 1. vsl, expr. čomže vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na príčinu; prečo: Čom vaš funduž vekši jag naš? (M. Zalužice MCH); Čomu to, že je vaša noha taka široka? (Hnilec SNV); A čomže śi prišol aš f sobotu? (Spiš. Štvrtok LVO) 2. uvádza vzťaž. vetu: Ja ňeznam, čomu ňeprišol (Torysa SAB); Znaš, čom tvoja mac teľo mľika ma? (Vyš. Nemecké SOB)
čomu p. čom
čom, čomu [čo-, co-, če-] I. zám prečo: czemu nepride a swim panem czemu se neporachuge (L. ONDRAŠOVÁ 1607); sjednay, czomu bis to nevczinyl; ti zly čzloweče, čomu niechodiss za twogym statkem (BARDEJOV 1612; 1683); tsi nyemoseme mi szami dosztz urobitz za nás hréch? Nyé. Tsomu to Buoh dozvolyi? (MCa 1750); Bose, tsom si mnye tus tak zochabél? (DŽ 1752); comu Kristus wiwolil križ na swogu smrt, comu ne ssablu a mec? (SJ 18. st); y rekla čelednica paropkowi, že si ty mocnegssi, čomu geg dass ssrot s kossa wiharnowat? ((LEVOČA) 18. st) II. spoj podr uvádza vetu príčinnú, pretože, lebo: jeslize nam W. M. naimu nepolepszite, tedi mi budema se kazdi o sebe starat, czomu mi sebe nemozema dla teho kone aj zbroju poutraczat (s. l. 1595); prosim, vczinte milosrdenstwi (nado mnou), czomu zaitra mi istotne furmani pridu, a newim, czuo mam cziniti (B. BYSTRICA 1629); a tak prosim, my domine judex generose, czomv ginacze ga se protestugj (RUŽOMBEROK 1670); rozai, kteru Pan Buch ukazal, aby newestyna byla, čomu ona mne pomahala robyty, o mne starost mela y w nemocy (KRUPINA 1690); tsomu se imenuje Szinom božim? Tsom lyem on szám z nyevipovedzenim szposzobom jest narodzeni; veruje u Ducha svetoho? Veruju. Tsomu? Tsom jeden Buóh z Ottczom (MCa 1750); budzte veselé, tsom dnyes Spazsitel nám se narodzel (HPS 1752)