človečenstvo -a s.
1. hromad. ľudstvo: história č-a
2. kniž. ľudské vlastnosti, ľudskosť: pravé č.;
človečenský príd. kniž. ľudský: č-á povinnosť
človečenstvo -va -tiev s. i hromad.
človečenstvo -va s. 1. ▶ súhrn ľudských vlastností; ľudská podstata; ľudskosť: podstata človečenstva; č. a božstvo Ježiša Krista; Našli sa apoštoli, ktorí ho v jeho zaostalosti chválili bezmála ako vzor človečenstva. [A. Matuška]; Intenzívne rozmýšľa o svojom človečenstve a vie, že sa musí činiť v práci, aby bol užitočný aj svojmu národu. [LT 1991] 2. ▶ dospelý vek človeka; dospelosť: Poznáme z histórie nie jeden príklad, keď sa v človeku prebudil jeho hlavný sklon, jeho nadanie už v zrelom človečenstve. [Vč 1964] 3. hromad. ▶ ľudské pokolenie; syn. ľudstvo: napredovanie človečenstva; chcel hovoriť za celé č.; hrali sa na spasiteľov človečenstva; Vojna je zaiste najväčšia nespravodlivosť, aká sa zrodila v histórii človečenstva. [J. Špaček]; Považoval svoju tvorbu za posvätnú misiu voči národu a človečenstvu. [Slo 2002] ◘ fraz. prísť do človečenstva stať sa samostatným, dospelým človekom; uviesť/priviesť niekoho do človečenstva a) oženiť, vydať niekoho b) postarať sa o spoločenské zaradenie niekoho
človečenstvo 1. p. ľudstvo 1 2. p. ľudskosť
ľudskosť cit pre ľudí • humánnosť • humanita: vyznačovať sa ľudskosťou, humánnosťou, humanitou • kniž. človečenstvo: prekypuje človečenstvom
ľudstvo 1. ľudské pokolenie • človečenstvo: dejiny ľudstva, človečenstva
2. p. ľudia
človečenstvo, -a str.
1. súhrn ľudí, ľudstvo
● hovor. uviesť, priviesť niekoho do č-a oženiť, vydať; prísť do č-a stať sa samostatným, dospelým človekom;
2. zried. súhrn ľudských vlastností, ľudskosť: Vo mne zaspáva všetka jemnosť, všetko človečenstvo. (Hor.)
človečenstvo s. čiast. strsl a zsl iba v ustálených spojeniach L. dau̯ tích trích sinou do akéhosi človečenstva (Blatnica MAR) - zaistil im základné spoločenské postavenie; vichovali desa_dzecí do človečenstva (Báhoň MOD) - do veku, v ktorom je človek samostatný; privélli ho do človečenstva (Bošáca TRČ) - postarali sa o jeho spoločenské zaradenie; bude mad lepší rozum, ked dójde do svójho človečenstva (Lukáčovce HLO) - keď dospeje; kedi sa už dáž do človečenstva? (Brestovany TRN) - kedy sa oženíš?; mohel bi si sa už do človečenstva uviést (Myjava) - mohol by si sa oženiť
človečenstvo [-o, -í] s 1. ľudská prirodzenosť, podoba (v náb. textoch op božstvo): wedle bostwi y wedle člowečenstwi (TC 1631) L. mulierositas: ženske člowečenstwí (KS 1763) ženskosť; x. náb vziať, prijať na seba č. (o Kristovi) stať sa človekom: (Kristus) prigawsse na sebe člowečenstwi nasse (TC 1631); člowecenstwj na sebe wzjti byla wec možná Bohu (VP 1764) 2. súhrn kladných vlastností človeka, ľudskosť, humanita: swoge czloweczenstwj nehledel (SKALICA 1689); na nečj člowečenstwi úffati; wssecko člowečenstwj na stranu položiti (KS 1763) L. (pod) svojím, mojím č-om na svoju česť: zawazugem se mogym cžloweczenstwym (BARDEJOV 1585 E); pod swim czloweczenstwim slibowal (TRENČÍN 1592) 3. práv dospelosť, svojprávnosť: kazdy czlowiek nabude erbuow wedle sweho czlowieczenstwie (ŽK 1473); matka aby gim (majetok) dodržela do gegich zrostu a čzlowečenstwy (P. BYSTRICA 1636); sinowe mogj od detinstwy sweho až do cžlowecženstwy wo swete zustawaly (N. MESTO n. V. 1729) L. dôjsť č-a, dorásť, prísť, vzrásť, vyrásť do č-a stať sa dospelým, samostatným človekom: (synovia) dossly czloweczenstwu (NEDEDZA 1530); ditkam, kdiž do čzlowečenstwy pridu (ŽILINA 1674); hospodarstwy opatrowal, dokut sinowe do člowečenstwy dospeleho dorostu (TURANY 1700); (svedok) do czlowečenstwa zrastol (V. ČEPČÍN 1721); (dietky) do cslowecsenstwa wirastli (ČAJKOV 1765); dochovať, priviest, viesť, vychovať koho do č-a, k č-u (obyč. o rodičoch) vychovať, vychovávať (deti): dczerku mogi k sobie wziti a k cžlowecženstwy westi ((ŽILINA) 1594); do čloweczenstwj sweho dochowan byl (ŽILINA 1618); syrotu do cžlowecženstwy wychowal (MARTIN 1650); geho očim do člowečenstwa priwedl (TURANY 1710)