členiť nedok. rozdeľovať na časti: č. celok, územné č-enie mesta, rytmické č-enie verša
// členiť sa: kniha sa č-í na tri kapitoly
členiť -ní -nia čleň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok.
členiť sa -ní sa -nia sa čleňte sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok.
členenie -ia -ní s. 1. admin. územnosprávne č. ▶ rozčlenenie územia na menšie celky so samostatnou správou a hospodárením 2. lingv. morfologické č. slova ▶ delenie slova na morfémy; slabičné č. slova delenie slova na slabiky; aktuálne členenie výpovede podľa situácie hovoriaceho vzhľadom na východisko a jadro výpovede, funkčná vetná perspektíva ▷ ↗ i členiť
členiť -ní -nia čleň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. (čo) ▶ istým spôsobom deliť niečo na časti, diely, odseky; podľa istého kritéria rozdeľovať do skupín: č. úlohy podľa náročnosti; č. prednášky podľa tematických okruhov; živý plot člení záhradu na dve časti; nový návrh územnosprávneho usporiadania člení Slovensko do ôsmich oblastí; štúdium je členené do deviatich študijných odborov; organizačné členenie inštitúcie; pozdĺžne členenie živôtika postavu zoštíhľuje ▷ opak. členievať -va -vajú -val; dok. ↗ rozčleniť
členiť sa -ní sa -nia sa čleň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. ▶ istým spôsobom byť rozčlenený, rozdelený na časti, diely, odseky; podľa istého kritéria byť rozdelený do skupín: kniha sa člení na prológ, desať kapitol a epilóg; študentská časť akademickej obce sa organizačne člení na ročníky a študijné skupiny; kurzy sa členili podľa stupňa pokročilosti ▷ opak. členievať sa -va sa -vajú sa -val sa
členiť rozdeľovať na úseky, odseky • deliť • rozčleňovať • rozdeľovať: autor členil, rozčleňoval román na tri samostatné časti; intonačne, rytmicky nesprávne členil, delil vety • frázovať (o hudbe, reči) • článkovať (deliť na články, časti) • lingv. artikulovať (členiť hlásky)
deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovať • členiť • rozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na kraje • poliť • poltiť • rozpoľovať • dvojiť • rozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhule • štvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčko • štiepiť • kúskovať • hovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chlieb • porciovať (deliť na porcie): porciovaný syr • dávkovať • dózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať lieky • drobiť • rozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetok • rozkladať • dekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadrá • parcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia
2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť
členiť, -í, -ia nedok. (čo) deliť, rozdeľovať na časti, diely, odseky, úseky a pod.: č. celok, verš, reč; rytmické, intonačné členenie vety, verša;
dok. rozčleniť
|| členiť sa byť rozčlenený, rozdelený na časti, odseky, celky a pod.: dielo sa člení na dve kapitoly
rozčleniť, -í, -ia dok. (čo) rozdeliť na jednotlivé časti, diely, oddiely, úseky ap.: r. celok; pohorie je údoliami riek rozčlenené na niekoľko pásem;
nedok. rozčleňovať, -uje, -ujú i členiť
|| rozčleniť sa rozdeliť sa na časti, odseky, úseky ap.: psychológia sa rozčlenila na experimentálnu a fyzikálnu; bás. (Oblaky) čosi-kamsi zradiac, rozčleniac sa v nepretržnú príbuzenstva reťaz, už potom plynú po ňom tichúčko. (Hviezd.);
nedok. rozčleňovať sa i členiť sa