čistina -y -tín ž. vyrúbané trávnaté miesto v hore;
čistinka -y -niek ž. zdrob.
čistina -ny -tín ž.
*paseka → správ. čistina, rúbanisko
čistina -ny -tín ž. ▶ voľné (vyrúbané) trávnaté miesto v lese, lesná lúčka; syn. polianka: lesná, slnečná, močaristá č.; V odraze ohňa motali sa po čistine okolo chaty tmavé postavy vojakov. [V. Handzová] ▷ čistinka -ky -niek ž. zdrob.: č. pod borovicami; Každú čistinku, každý jarček, všetky výmole poznal ako svoju dlaň. [J. Jonáš]
čistina voľné trávnaté priestranstvo v hore: usadili sa na čistine • holina (miesto bez porastu): zalesňovať holiny • rúbanisko • rúbaň (vyrúbaná lesná plocha): rúbanisko plné jahôd • bán • báň: využívať bány, báne • polianka (horská lúka) • nár.: šlóg • šlôg • šlóga • šlôga • zried. vyrúbanisko (Vajanský) • nespráv. mýtina
čistina, -y, -tín ž. vyrúbané miesto, voľné, trávnaté priestranstvo, lúčka v lese, polianka: horská, tatranská č.;
čistinka, -y, -niek ž. zdrob.
cistina p. čistina
čistina ž. (cisťina) 1. strsl, top vyrúbané trávnaté miesto v lesnom poraste, lesná lúčka: Já som šieu̯ z ofcamí na čisťinu pod horu (Zuberec TRS); Ouce sa pásli na cisťine (Uľanka BB); Na šisťiňe zmo si nakládli ohňa (Mur. Dl. Lúka REV); čisťina (Koniarovce TOP) 2. jor jasná, oblakmi nepokrytá plocha na zamračenej oblohe: Už ňebuďe dlho ľáť, spoza Kíčere už iďe čisťina (Dol. Lehota DK) 3. miesto, kde obilie nevzklíčilo al. vymrzlo, holá plocha v siatine: Je v ňéj (v ozimine) mnoho holích flakóv, samá cisťina (V. Maňa VRB); čistinka ž. zdrob. k 1: Na tú čisťinku sa srnki choďiľi pás (Ležiachov MAR); Na té šisťinke je tráva ako duchna (Revúca)
čistina, čisťavina ž vyrúbané miesto; voľné trávnaté priestranstvo, lúčka v lese, polianka: na čistinu (vychodia) (ORAVA 1658); na čistiavinach nejlepši pasinek dobytek mel (GAJARY 1788 LP); Likavci, pokud čistina bola, kosiewaly ((BYTČA) 18. st)