čistiaci príd. určený na čistenie: č. prostriedok, stroj, č-a stanica
čistiaci -ca -ce príd.
čistiaci -ca -ce príd. ▶ súvisiaci s čistením; slúžiaci na čistenie; zabezpečujúci čistenie: čistiace potreby; práškové, tekuté čistiace prostriedky; čistiace sito, zariadenie; čistiace technológie, systémy, procesy; čistiaca funkcia dýchacích ciest; látka s vysokou čistiacou schopnosťou; dosahovať dostatočný č. efekt
*mycí ↗ správ. čistiaci, umývací
čistiaci, -a, -e príd. slúžiaci na čistenie: č. stroj, č. prostriedok, č-a stanica
cistiaci p. čistiaci
čistiaci príd. (cisťiaci) slúžiaci na čistenie: Ces tie cisťiace stroje najsamprú prejšlo (Prochot NB) L. čistiácá truhlica (Myjava) - súčasť mláťačky
čistiaci [-stíci], čisťovný [-šť-], čisťujúci [-íci] príd slúžiaci, určený na čistenie: ledek twar čysticy (HL 17. st); Salbe: čistugjcy mast (TT 1745); navia: brus na mramor, čistjcy brúsny kameň; muscarium setaceum digestiv: sstetka ssaty čistjca; mundatorius: čissťowny, očissťowny, čym se čisstj (KS 1763)
čisťovný p. čistiaci