čistička -y -čiek ž.
1. žena, kt. niečo čistí
2. čistiaci stroj (v priemysle, na čistenie obilia ap.): biologická č.
čistička -ky -čiek ž.
čistička2 -ky -čiek ž. 1. ▶ čistiaci prístroj, stroj, čistiace zariadenie: ultrazvuková č. na okuliare; veľkokapacitná č.; č. obilia; č. dosiek stroj na oškrabovanie zvyškov malty a betónu z dosiek a fošní 2. hovor. ▶ čistiareň odpadových vôd: centrálna č. pre celé sídlisko; obec dokončieva kanalizáciu a čističku
čistič1 -ča pl. N -či m. 1. ▶ kto niečo čistí: č. vozňov, okien, kanálov; č. strojov, výhybiek; č. perál; Domenico je nielen čističom topánok, ale i znamenitým pozorovateľom ľudskej duše. [J. Hrušovský] 2. ▶ (v zločineckom prostredí) kto fyzicky likviduje ľudí, nájomný vrah: č. postrieľal pol gangu ▷ čistička1 -ky -čiek ž. k 1
čistič1, -a m. kto pracuje pri čistení niečoho, kto niečo čistí: č. okien;
čistička, -y, -čiek ž.
čistička ž. (čiščička) nov. stroj na čistenie zrna: Tak si to (zrno) ludé pucúvali na téj čiščičke (Kunov SEN); čiscička (Kys. N. Mesto)
čiščička p. čistička