čin -u m. skutok; konanie: hrdinský, revolučný, vlastenecký, umelecký č.; spáchať trestný č., prichytiť niekoho pri č-e
● muž č-u rozhodný, energický; mať sa k č-u konať; takým(to) č-om tak(to); nejakým č-om nejako; nijakým č-om nijako; so všetkým č-om so všetkým, úplne
čin činu pl. N činy m.
čin činu pl. N činy m. ▶ niečo, čo sa vykonalo, čo sa koná al. má vykonať; syn. skutok, konanie: hrdinský, odvážny, humánny č.; historický, prevratný č.; zúfalý, nepremyslený, nerozvážny č.; neľudský č.; odsúdeniahodný, opovrhnutiahodný č.; hanebný, ohavný č.; vandalský, barbarský, teroristický č.; protizákonný, protiústavný, protištátny č.; násilný, krvavý, kriminálny č.; trestný čin krádeže, výtržníctva, podvodu; miesto činu; pristihnúť niekoho pri čine; priznať sa k činu; niesť zodpovednosť za svoje činy; Človek žije iba v čine, bárs by ten čin znamenal iba odstrániť pavučinu. [J. Kot] ◘ fraz. akým činom ako, akým spôsobom; akýmsi činom akosi; nejakým/dákym/dajakým/akýmsi činom nejako, nejakým spôsobom; nijakým/nijakovským/žiadnym činom nijako, nijakým spôsobom; takým/takýmto/tým/týmto činom takto, takým spôsobom, tým; muž činu aktívny; mať sa/nemať sa k činu prejavovať, neprejavovať aktivitu, byť, nebyť usilovný; prejsť od slov k činom prestať diskutovať, sľubovať a pod. a začať konať; so všetkým činom úplne, so všetkým
čin niečo vykonané, uskutočnené • skutok: nerozvážny čin, hrdinský skutok • akt: akt pomsty • krok: nerozmyslený krok • kniž. počin: významný počin • akcia (zámerná činnosť): bojová akcia • operácia (čin pozostávajúci zo zložitejších úkonov): obranná operácia • úkon (časť súvislej činnosti): právny úkon • dielo: dielo odvahy
čin, -u m.
1. skutok, výkon, dielo: geniálny, hrdinský, odvážny č., trestný č.; pristihnúť niekoho pri čine pri trestnom konaní
● muž č-u pracovitý, aktívny; mať sa k činu prejavovať aktivitu, byť usilovný, rázne konať; hovor.: takým (takýmto), tým (týmto) činom takým spôsobom, takto; nijakým, nijakovským činom nijako, nijakým spôsobom; akým činom akým spôsobom, ako; akýmsi činom akosi; so všetkým činom so všetkým, úplne, celkom; ledvým činom ledva, sotva
čin m. (čín) 1. strsl, zsl obyč. v I jedn. č. v príslov. výrazoch spôsob: Takím činom to ňepoujďe (Pucov DK); Dzivnín činon sa to stalo (Bošáca TRČ); Takín činon sa se mnu neviprávajte! (Myjava); Ňijakím čínem ho nemoheu̯ otad dostat (Brodské SKA) L. akim šinom si mi to pódal? (Kameňany REV) - prečo?; nijakín činon ti to nemóžem dat (Lukáčovce HLO), žánnín činon nescela íci (Bošáca TRČ) - v nijakom prípade; takín činom ti máš pravdu (Mošovce MAR) - v tom prípade, teda; mňe vipalla motika s poriska, tín činon son tam ňemala čo robiť (Návojovce TOP) - preto, z toho dôvodu; šeckín činom to bude tak, jako hovoríte (Myjava) - celkom isto, určite; šitkim božim śinom je na oca (Rim. Píla RS), ona je šitkim činom taká ag jé mať (Revúca) - celkom sa mu, jej podobá; ledvím činom som tam prišieu̯ (Lipt. Ján LM), ledvín činom (Koniarovce TOP) - s veľkou námahou, horko-ťažko 2. čiast. strsl, zsl expr. (iba v I v spoj. so zám. vymedz. všetok) súbor predmetov potrebných za istých okolností: Na hraňici ná_zváľaľi aj z bagážijou, zo šetkín činon do priekopi (Kanianka PDZ); Ze šetkín činom prišél naspátek (Bošáca TRČ); Odešeu̯ ze šeckím čínem (Kuchyňa MAL) F. zo šetkím činom zme vihoreľi (Dlhá n. Or. DK) - všetko nám zhorelo
čin m čo sa vykonalo, skutok, dielo: v ústech med, v činech lest (RL 1641); hrdinskych činúw (PT 1778); aby cechowske acta aneb činy žaden po domjch neroztrusowal (CA 1791) L. penijze od nieho nemuz ziadnijm czinem dostat (ZVOLEN 1589 E) nijako; Zaludskemu se wsseckym činom odpustilo (S. ĽUPČA 1603) úplne, celkom; poruczenstwy aby zustawalo takim činom, aby mne (syn) do smrty opatroval (KRUPINA 1647) takým spôsobom, tak; kteri bi se negakim čynom podozreni zdali (B. BYSTRICA 1780) nejako; -ový príd L. gestum: czinowý skuték (AP 1769) činorodý