Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

čierňava -y ž. niečo (hrozivo) tmavé: č. lesa, č. noci, č. vlasov; nad mestom visí č. mrákava;

pren. expr.: č. života bezútešnosť; č. histórie temno

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
čierňava ‑y ž.

čierňava -vy -ňav ž.

čierňava -vy -ňav ž. expr. 1. ▶ tmavý, hrozivo vyzerajúci oblak, ktorý je predzvesťou búrky al. prívalového dažďa; ťažké mraky; syn. mrákava: búrková č.; od severu sa prihnala č.; nad mestom visí č.; na oblohe sa zbierali čierňavy; blesk rozčesol čierňavu; Čierňava sa valí rovno na nás. Plesli prvé kvapky. [K. Jarunková]
2. ▶ husté prítmie, tma: č. noci, vesmíru, súmraku; Baňa zíva čierňavou. [V. Ferko]; Žena cúvla do čierňavy predsiene. [P. Glocko]; Nado mnou bude mesiac a ja v striebornej čierňave kráčam po cestičke nad skalami. [LT 1991]
3.tma v očiach, zatmenie pred očami: pohľad na svet mu zastrela č.; Tvár jej bledla a brada začala poskakovať, oči sa prepadali a zalievali čierňavou. [E. Čepčeková]
4.niečo veľké a tmavé; ohromné množstvo niečoho, čo vytvára dojem čiernosti: č. vojska; č. mravcov; rovina ohraničená čierňavou lesov; hlava so sýtou čierňavou vlasov; Čierňava chlapstva vyrojila sa od smrekov. [R. Jašík]
5. ▶ tmavý fľak, tmavé znečistenie: Nešliapte po morušiach, dievčatá! Nanosíte mi ich do bytu a tá čierňava nejde dolu! [H. Dvořáková]
6. ▶ skľučujúci, ubíjajúci pocit; ťaživá atmosféra (neistoty, nespravodlivosti, zla a pod.): č. doby, skutočnosti, histórie; otupujúca č. strachu a nedôvery; beznádejná č. života bezútešnosť; čierňavy zlých predtúch [M. Figuli]; Na konci všetkých myšlienok bola len čierna čierňava. [V. Mináč]

čierňava p. mrákava


mrákava súvislé ťažké mraky • čierňava: sťahuje sa mrákava, čierňavachmáravachmúravachmárachmúrazried. kúrňavazastar. mrákotapoet. síňavaexpr. húľava (búrkový oblak)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čierňava, -y ž. expr.

1. hustá tma, zhluk čiernych oblakov, mrákava: Čierňava sa prevalila spoza hôr. (Gab.) Dusno je a tiahnu čierňavy. (Ráz.);

pren. o niečom hrozivom, strašnom, desivom: Videl beznádejnú čierňavu života. (Urb.) Či vieš už teraz, vieš, duša moja, aké sa na nás čierňavy stroja? (Sládk.)

2. niečo veľké a tmavé, ohromné množstvo niečoho, čo robí dojem čiernosti (napr. o zástupe ľudí): tam kdesi hore za čierňavou lesov (Hor.); A pánov celá čierňava stála nečinne. (Tim.) Zajacových bola celá čierňava. (Kuk.)

čarňava p. čierňava


čerňava p. čierňava


čierňava i čerňava ž. (čarňava, šiarneva) csl veľká tmavá chmára, súvislé tmavé mračná: Čierňavi idu od západu (Bodorová MAR); Privalila sa čierňava, nastála tma, ňebo sa rostváralo, hrom za hromom (Čelovce MK); Jaj, žena dobrá, šiarnava ide, bude hrúza! (Brusník REV); Jaká čiernava ide, bude dobre pršat (Val. Belá PDZ); Od západu iďé veliká čierňava (Bošáca TRČ); Prihnala sa velikánská černava, moseli sme sa s pola vrátit (Brezová p. Brad. MYJ); Ucekal pret čarňavu domu (Markušovce SNV); Juj, jaka čarňava idze (Vran. Dlhé VRN); šiarneva (Koceľovce ROŽ)

čierňava ž niečo tmavé, čo robí dojem čiernosti: či sú to mrákavy, či sú to čierňavy (RL 17. st)

čierňava
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) čierňava
G (bez) čierňavy
D (k) čierňave
A (vidím) čierňavu
L (o) čierňave
I (s) čierňavou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) čierňavy
G (bez) čierňav
D (k) čierňavám
A (vidím) čierňavy
L (o) čierňavách
I (s) čierňavami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ČIERŇAVA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 135×, celkový počet lokalít: 22, najčastejšie výskyty v lokalitách:
NOVÁ BYSTRICA, okr. ČADCA – 73×;
STARÁ BYSTRICA, okr. ČADCA – 8×;
VYCHYLOVKA (obec NOVÁ BYSTRICA), okr. ČADCA – 7×;
CÍFER, okr. TRNAVA – 5×;
HLOHOVEC, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 4×;
KOPČANY, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 4×;
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 4×;
PETROVA VES, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 4×;
GBELY, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 3×;
KRÁSNO NAD KYSUCOU, okr. ČADCA – 3×;
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu