čiastka ž.
1. csl určité (vyčlenené) množstvo al. úsek z celku, časť, súčasť: Isťebňaňi maľi tuná ča̋sku pastvi a čuosi aj kosiľi (Beňova Lehota DK); Na voze jesto veľa čiastkou (Detva ZVO); Druhú čásku chotára zbilo (Myslenice MOD); Čilek si ocajchnujeme šetki čáski tej bóti (Ludanice TOP); Zomeľeme ho (zrno) na muku a častku odložime na śace (Sokoľ KOŠ); I žeľare maľi po dajakej časce v arendze (Sedlice PRE); zaňia čiaska (Čelovce MK); verhňa častka snopu (Smižany SNV)
L. to je väčou čiaskou šetko samá baťárčina (Polerieka MAR) - to je zväčša iba beťárčina; z jaki častki to tak? (Dl. Lúka BAR) - prečo je to tak
2. csl jedna z rovnakých častí celku, diel: Hňeď mu to odobral a na dvanás částog rozďeľil (Babín NÁM); To (hlina) sa musí mieša_čťiri čiaske bielej a edna žltá (Halič LUČ); Na piét částék sa to šetko podzelilo (Bošáca TRČ); Ja še z ňu (so žnicou) mušel podzeľic, tagže moja bula ľem jedna častka, jej druha (M. Kazimír TRB)
L. treťia čiaska (Šuľa MK), dześata častka (Hlinné VRN) - tretina, desatina
3. csl dedičský al. účastnícky podiel: Viplatili mi moju čiasku z domu (Likavka RUŽ); A taktog ja mam tak častku zo šitkoho po ňih jako ostatňie ďeťi (Závadka n. Hron. BRE); Urbárske osmini volakedi volali ti čáski (Skalka n. Váh. TRČ); Nuš, to dostala jako čásku, tag išli (bývať) tam (Bernolákovo BRA); Po ocovi dostaňe eśči častku (Gaboltov BAR)
L. occovská čáska (Lukáčovce HLO) - dedičský podiel po otcovi
4. čiast. vsl, trn peniaze a nehnuteľný majetok, kt. dostáva nevesta al. ženích od rodičov, veno: Tú parcelu som dostala od oca jako čásku (Borová TRN); Jaku ti doňesla častku, ha, tote štiri či pejc kidľe?! (V. Šariš PRE); Mi prišľi za vašu ceru, aľe chcime mac častku (Udavské HUM)
5. jnitr zastar. odmena v naturáliách, ktorú dostávali sezónni robotníci: Čo virobili, to volali že čáski (Semerovo HUR)
6. priev zastar. plošná miera, pol katastrálneho jutra: čiaska (Prievidza); čiastočka ž. zdrob. expr. k 1: čiastočka (V. Bielice TOP); částočka (Hor. Lehota DK); častočka (Remeniny GIR)