Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

čiastka -y -tok ž.

1. časť z celku: č-y bunky, č-y roka

2. podiel z majetku: č. z domu, zriecť sa svojej č-y

3. vhodnejšie suma (peňazí): zaplatiť značnú č-u;

čiastkový príd.: č-é úlohy, výsledky, úspechy, op. komplexné;

čiastočka -y -čiek ž. zdrob.: malé č-y prachu, vody

čiastka -ky -tok ž.

čiastka -ky -tok ž. 1. ▶ určité (vyčlenené) množstvo al. úsek z celku; syn. časť, súčasť: malá, menšia, väčšia č.; po čiastkach; päť čiastok, každá iná; rozdeliť na nerovnaké čiastky; ženský kroj v Polichne má veľa čiastok; Prišlo však najprv krupobitie, to zničilo čiastku, potom v žatve mrcha časy a tie zničili ďalšiu čiastku úrody. [M. Urban]
2. ▶ jedna z rovnakých častí celku; syn. diel: Zmes dvoch čiastok jablčného muštu a jednej čiastky dulového muštu dáva veľmi jemné a aromatické víno. [Inet 2003]
3. ▶ podiel z majetku: pomerná č.; otcovská č.; č. po mame; vziať si svoju čiastku; zriecť sa svojej čiastky; prepísať čiastku na niekoho; Odpísal im, že svoju rodičovskú čiastku prepustí bratovi. [V. Šikula]
4. ▶ isté množstvo peňazí, vhodnejšie suma: vysoká, nízka nasporená č.; finančná, peňažná, poistná, dlžná č.; výdavky v celkovej čiastke tisíc korún; z celkového objemu 30 miliónov im pridelili čiastku 5 miliónov
5. ▶ samostatne očíslovaná, typograficky vyčlenená, obsahovo samostatná časť Zbierky zákonov, vestníkov ministerstiev a iných najvyšších úradov s uvedeným dátumom uverejnenia: tlač a distribúcia čiastok; archív, register čiastok; vyhláška uverejnená v čiastke č. 131 Zbierky zákonov
▷ čiastočka -ky -čiek ž. zdrob. k 1: drobné, nepatrné, mikroskopické čiastočky; viditeľné, jemné čiastočky; organické, anorganické, cudzorodé čiastočky; čiastočky prachu, sadzí, peľu; odumreté čiastočky pokožky; Veď čože som ja? Len čiastočka mnohomiliardovej planéty. [NO 2001]

čiastka, -y, -tok ž.

1. diel celku, časť: rozdelený na č-y; po č-ach; z č-y čiastočne; č. roku obdobie; gram. č. (časť) reči slovný druh; č. (peňazí), lepšie suma;

2. podiel dedičstva;

čiastkový príd.;

čiastočka, -y, -čiek ž. zdrob.

čiastka ž.
1. csl určité (vyčlenené) množstvo al. úsek z celku, časť, súčasť: Isťebňaňi maľi tuná ča̋sku pastvi a čuosi aj kosiľi (Beňova Lehota DK); Na voze jesto veľa čiastkou (Detva ZVO); Druhú čásku chotára zbilo (Myslenice MOD); Čilek si ocajchnujeme šetki čáski tej bóti (Ludanice TOP); Zomeľeme ho (zrno) na muku a častku odložime na śace (Sokoľ KOŠ); I žeľare maľi po dajakej časce v arendze (Sedlice PRE); zaňia čiaska (Čelovce MK); verhňa častka snopu (Smižany SNV)
L. to je väčou čiaskou šetko samá baťárčina (Polerieka MAR) - to je zväčša iba beťárčina; z jaki častki to tak? (Dl. Lúka BAR) - prečo je to tak
2. csl jedna z rovnakých častí celku, diel: Hňeď mu to odobral a na dvanás částog rozďeľil (Babín NÁM); To (hlina) sa musí mieša_čťiri čiaske bielej a edna žltá (Halič LUČ); Na piét částék sa to šetko podzelilo (Bošáca TRČ); Ja še z ňu (so žnicou) mušel podzeľic, tagže moja bula ľem jedna častka, jej druha (M. Kazimír TRB)
L. treťia čiaska (Šuľa MK), dześata častka (Hlinné VRN) - tretina, desatina
3. csl dedičský al. účastnícky podiel: Viplatili mi moju čiasku z domu (Likavka RUŽ); A taktog ja mam tak častku zo šitkoho po ňih jako ostatňie ďeťi (Závadka n. Hron. BRE); Urbárske osmini volakedi volali ti čáski (Skalka n. Váh. TRČ); Nuš, to dostala jako čásku, tag išli (bývať) tam (Bernolákovo BRA); Po ocovi dostaňe eśči častku (Gaboltov BAR)
L. occovská čáska (Lukáčovce HLO) - dedičský podiel po otcovi
4. čiast. vsl, trn peniaze a nehnuteľný majetok, kt. dostáva nevesta al. ženích od rodičov, veno: Tú parcelu som dostala od oca jako čásku (Borová TRN); Jaku ti doňesla častku, ha, tote štiri či pejc kidľe?! (V. Šariš PRE); Mi prišľi za vašu ceru, aľe chcime mac častku (Udavské HUM)
5. jnitr zastar. odmena v naturáliách, ktorú dostávali sezónni robotníci: Čo virobili, to volali že čáski (Semerovo HUR)
6. priev zastar. plošná miera, pol katastrálneho jutra: čiaska (Prievidza); čiastočka ž. zdrob. expr. k 1: čiastočka (V. Bielice TOP); částočka (Hor. Lehota DK); častočka (Remeniny GIR)

částečka p. čiastka

čiastka [čia-, čá-] ž
1. diel celku, časť: gedna czastka firhangu (BRATISLAVA 1667 E); v zbureňí temto ňemal částku (BR 1785) nezúčastnil sa ho; ponos a žaloba (je) w nasledugjcych častkach predstawena (CA 1788) v článkoch, v bodoch
L. cžtwrtu cžiastku domu (P. ĽUPČA 1587) štvrtinu; Pjsmo po častkach prjchazelo k dokonalosti sweg (LKa 1736) postupne; zyma, gar, podzymek, leto (sú) čtyry částki roku (GV 1755) ročné obdobia; oni z vetšej čiastky nakladky na banach nevynahrazuju (BOCA 1771 LP) prevažne; spogek gest částka řeči (DM 1780) gram slovný druh; z (jednej) č-y z jednej strany, sčasti: z jednéj částky mám radost, z druhej zármutek (ASL 1677); z častky latinskim, z častky uherskim yazikem (diskusie) se konalj (MARTIN 1731)
2. práv podiel (z dedičstva): swu czastku statku, kteras mu zustala od ocze geho (PLIEŠOVCE 1567); v pripade smrti geho na kterjch bi predečtena čiastka spadla (VELIČNÁ 1650); vročistu častku na arendu sem pustila (MIKLUŠOVCE 1756)
3. práv stránka v spore: ktera by pak častka toto dokonany zrussila (OCHTINÁ 1679); dluzen bude czastkam wiplatity pol tollyara (KRUPINA 1685); -ový príd k 1: portionalis: částkowy (KS 1763); čiastočka [-eč-] dem k 1: častečka wěku (SK 1697) zlomok času; o gedneg častecky lydskeho ťela (PP 1734); particula: častečka, kussček, malá částka (KS 1763); k 2: častečku gruntu (P. PODHRADIE 1685); w otczowskeg častecze sedja (HRABOVKA 1726)