čiara -y čiar ž.
1. súvislý rad bodov: rovná, krivá, prerušovaná č.; zlomková č. v zlomku; poznámky pod č-ou; postranná č. (na ihrisku)
2. myslený rad bodov, línia: demarkačná, vzdušná č.; hraničná č. hranica; deliaca č. rozhranie
□ robiť č-y čiarať
● urobiť, spraviť niekomu č-u cez rozpočet prekaziť mu zámery; na celej č-e (prehrať, zlyhať, sklamať ap.) úplne;
čiarový príd.: č. rozhodca (v hokeji); č. kód číselný systém na identifikáciu druhov tovaru, jeho výrobu ap.
čiara -ry čiar ž.
čiara -ry čiar ž. 1. ▶ súvislý rad bodov ležiacich vedľa seba a splývajúcich do celku: tenká, hrubá, rovná, krivá č.; plná, prerušovaná, bodkovaná, čiarkovaná č.; kľukatá, vlnitá č.; horizontálna, vertikálna č.; hlavná, pomocná č.; urobiť, nakresliť čiaru; Svetlá sa mihajú, splývajú do čiar. [D. Kováč]; Čiary na dlaniach starého otca zhrubli a zvýraznili sa. [LT 1997]; mat. zlomková č. oddeľujúca v zlomku čitateľa od menovateľa; hud. taktová č. označujúca v notovej osnove začiatok a koniec taktu; dopr. pozdĺžna súvislá, prerušovaná č. vodorovná dopravná značka oddeľujúca dopravné pruhy; šport. bránková, postranná č. na ihrisku; štartová, cieľová č. vymedzujúca začiatok, koniec pretekárskej trate; geod. geodetická č. najkratšia spojnica dvoch bodov na guli; let. letová č. priemet dráhy lietadla zakreslený do mapy ako súčasť letového plánu; orientačná č. sústava postranných al. osových svetiel vzletovej a pristávacej dráhy využívaná na zabezpečenie správnej pozície osi lietadla počas vzletu a pristávania; námor. č. ponoru dosah vodnej hladiny na obšívke trupu naloženej lode; zool. bočné čiary zmyslový orgán rýb a obojživelníkov žijúcich väčšinu času vo vode; anat. stredová, mostíková, pazuchová č. orientačné čiary na ľudskom tele □ poznámka pod čiarou poznámka na konci strany upozorňujúca na iné miesto v knihe, na inú stať, iného autora a pod. 2. ▶ myslený rad bodov, línia: deliaca č. i pren. rozhranie, medzník; vzdušná č. najkratšia spojnica dvoch bodov; hraničná č. určujúca na zemskom povrchu priebeh štátnych hraníc; dátumová č. hranica určená medzinárodnou dohodou prechádzajúca približne poludníkom 180+deg+ zemepisnej dĺžky, na ktorej treba meniť dátum; fyz. indukčné čiary magnetického poľa ktorými sa znázorňuje smer pôsobenia magnetickej sily 3. voj. slang. ▶ štátna hranica: slúžiť na čiare; Chlap buď dačo porobil v tom dôležitom ústave, alebo na niečo prišiel, čo dobre predá za čiarou. [L. Ballek]; Jedného dňa zmizol. Vraj bol za čiarou. [G. Murín] 4. publ. ▶ séria rovnakých opakujúcich sa udalostí, napr. výhier či prehier v športe a pod., šnúra: dlhá č. neúspechov ◘ fraz. expr. daj si/ťahaj čiaru! odíď!, zmizni!; mať/nemať rovnakú štartovaciu čiaru rovnaké podmienky na začatie niečoho nového; umiestniť sa pod čiarou nesplniť predpísané kritériá, nedosiahnuť požadovaný limit (v súťaži, na pohovoroch a pod.); urobiť/spraviť [hrubú] čiaru za niečím nevracať sa k niečomu, čo bolo, čo sa stalo; urobiť/spraviť niekomu čiaru cez rozpočet prekaziť niekomu plány; [vyhrať, prehrať, zlyhať, sklamať] na celej čiare úplne
čiara 1. súvislý rad bodov: prerušovaná čiara, postranná čiara na ihrisku • línia: rovná línia • črta (výrazná čiara): nakresliť niečo niekoľkými črtami • linajka • linka (rovná, obyč. vodorovná čiara): linajky, linky v zošite • čiarka (krátka čiara): robiť si čiarky • škrt (čiara urobená škrtnutím): škrty v rukopise • obrys • kontúra (čiara ohraničujúca plochu al. teleso javiace sa ako plocha): obrysy, kontúry pohoria na obzore • šrafy • šrafovanie (čiary pokrývajúce al. vyznačujúce istú plochu): husté šrafovanie na mape • priamka (priama súvislá čiara) • kolmica (priamka kolmá na priamku al. rovinu): spustiť kolmicu • expr. čmára (neúhľadná čiara): čmáry na stene • hovor. zastar. štrich (Kukučín)
2. myslený rad bodov: vzdušná čiara • línia: demarkačná línia
3. p. hranica 1
hranica 1. myslený rad bodov rozdeľujúci isté administratívne celky, územia: prekročiť hranice • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dvoma štátmi • kniž. pomedzie: dedina na slovensko-moravskom pomedzí • línia: demarkačná línia • arch. čierťaž • voj. slang. čiara: slúžiť na čiare
2. miesto, obdobie medzi dvoma javmi, úsekmi: veková hranica • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dňom a nocou • medzník • kniž. míľnik: medzník vo vývine spoločnosti • kniž. pomedzie: byť na pomedzí života a smrti • predel • priedel: predel storočia, spoločenský priedel • psych. prah: prah vedomia
3. krajné vymedzenie niečoho: prekračovať hranice slušnosti • medza: všetko má svoje medze
4. p. stôs
obrys 1. výrazné ohraničenie dvoch predmetov javiacich sa ako plochy • kontúra • línia: obrys, kontúra, línia vrchov na obzore • čiara: v diaľke sa črtá čiara pohoria • silueta • profil (podoba vnímaná v základných črtách): z diaľky vidieť siluetu, profil budovy
2. p. náčrt 1
čiara, -y, čiar ž.
1. nepretržitý, súvislý rad bodov;
geom. jednorozmerný útvar, ktorý vzniká pohybom bodu al. priesekom dvoch rovín, majúci len jeden rozmer, dĺžku: rovná, lomená, vlnitá, krivá, súbežná č.; geol. č. lomu; el. tech. silová č. siločiara; hud. taktová č.; mat. zlomková č. oddeľujúca čitateľa od menovateľa; pod č-ou miesto v knihe, kde bývajú poznámky, al. v novinách, kde býva fejtón
● urobiť dakomu č-u cez rozpočet prekaziť plány; na celej č-e úplne, celkom;
2. myslená spojnica dvoch bodov, línia: vzdušná č.; voj. bojová, útočná č.; let. kurzová č. spojnica miesta štartu a pristátia;
3. hranica: regulačná, demarkačná, stavebná, colná, chotárna č.; meteor. termálna č.; šport. bránková č.; geogr. č. večného snehu vo veľhorách; zastar. potravná č. na ktorej sa vyberala potravná daň;
čiarový príd.: č-á keramika
čiara ž. 1. csl súvislá stopa, ktorú zanecháva na ploche pohybujúci sa bod: Učila sa písaď najprú len rovné čiari (Návojovce TOP); Skočeli do tabuli žita a dve čiari robeli po ton žiťe (Žarnovica NB); tri čáre, tri vlnofki (Malacky) L. vinklová čára (Ludanice TOP) - čiara lomená v pravom uhle F. spraví dve-tri čáre a má kopu peňes (Jablonové MAL) - písaním si dobre zarába; cahaj čiaru, ľebo dostaňeš! (Prosné PB) - odíď, ak nechceš dostať bitku 2. myslená spojnica dvoch bodov, línia: Šeci smo si zastáľi na ednú čáru do šoru (Turíčky LUČ) 3. hranica, rozhranie: Táto čára oddeluje moju čazd ot tvojej (Val. Belá PDZ) L. živá ča̋ra (Istebné DK), bila čara (Budkovce MCH) - rozhranie na rohovine kopyta
čiara [čá-] ž súvislý rad bodov, línia: linea: čára, čárka (KS 1763) L. gest czara pokoge przikazana, magi zadati podle prawa teg kryzy aneb czary (ŽK 1473) hranica; punkt w okruhleg čáre (WU 1750) v kružnici; regula: rowná čára priamka; norma: měrná čára uholnica, pravítko; diametralis: rozdylná czára, která okrúhlost na dwe stranj rozdeluge tetiva vedúca stredom uzavretej krivky (KS 1763)