četníctvo -va s. hromad. hist. ▶ (v prvej ČSR) príslušníci organizovaného strážneho zboru, četníci, žandárstvo: oddiely četníctva; vlna rozhorčenia nad postupom četníctva; Z týchto ostrieľaných vojakov - legionárov niektorí išli neskoršie k četníctvu, ktoré bezohľadne strieľalo do robotníkov a bezzemkov. [Ľ. Zeljenka]
četník, -a, nm. č. -ci m. zastar. člen stráže verejnej bezpečnosti v buržoáznej ČSR, československý žandár;
četnícky príd.: č. bodák, č. obušok, č-a služba, č-a stanica;
četníctvo, -a str. hromad. četníci