červenať sa -ná sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -najúci sa -nanie (sa) nedok.
červenať sa -ná sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -najúci sa -nanie nedok. 1. (ø; od čoho; za koho, za čo; pred kým) ▶ mať na tvári rumenec od citového pohnutia; syn. pýriť sa, rumeniť sa, rumenieť sa: č. sa od hanby, od zlosti, od rozčúlenia; č. sa za svoje činy; č. sa pred mužmi; červenajúca sa dievčina; deti klopili zrak a červenali sa; Červenal sa pred predavačkami ako záhradná jahoda. [J. Johanides]; Zapýrim sa, pričom som zlostná sama na seba za to hlúpe červenanie. [Vč 1973] 2. ▶ javiť sa červeným; syn. červenieť sa: šípky sa červenajú; v diaľke sa červenali strechy domov; Kde-tu rieku pretínal riedky pás stromov, ochlpovali ju chumáče červenajúceho sa krovia. [D. Pastirčák] ◘ fraz. červenal sa až po uši prudko, veľmi
červenať sa 1. mať na tvári rumenec od citového pohnutia • červenieť sa: cítila, že sa od hanby červená, červenie • kniž.: pýriť sa • rumeniť sa • rumenieť sa: od zlosti sa celý pýril, rumenil • expr. pŕliť sa • poet. rdieť sa • expr. horieť (veľmi sa červenať): tvár jej horí ako fakľa
p. aj hanbiť sa
2. javiť sa červeným • červenieť sa • byť červený: v diaľke sa červenejú strechy; v záhrade sa červenajú, červenejú jahody • poet. bronieť
hanbiť sa mať pocit hanby, zahanbenia: hanbí sa, lebo klamal • ostýchať sa (mať pocit ostychu, zahanbenia; trocha sa hanbiť): ostýcha sa prijať jedlo • červenať sa • pýriť sa: môžu sa červenať za ten čin • zastaráv. ženírovať sa: ženírovala sa o tom hovoriť • zastaráv. stiesňať sa (Tajovský) • byť v rozpakoch/v pomykove • rozpakovať sa • okúňať sa: pred verejnosťou bola v rozpakoch; rozpakovala sa, okúňala sa vyznať z citov • pohanbievať sa (trocha sa hanbiť) • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Zoberte si, neondejte sa!
červenať sa, -á, -ajú nedok.
1. (o človeku) mať rumeň na tvári, byť červený, pýriť sa od hanby, od hnevu a pod.: č. sa ako ruža, ako pivónia; č. sa od hnevu; č. sa do krvi (Kuk.); č. sa radosťou (Tim.); č. sa zahanbením (Fr. Kráľ); Červeňala sa šťastným rumencom. (Vaj.)
2. odrážať sa červenou farbou, vynikať, skvieť sa červeným zafarbením, červenieť sa: Na stromoch červenali sa zrelé čerešne. (Zúb.) V záhradách sa červenajú pionierske šatky. (Len.) Na svahu červenajú sa strechy kopaničky. (Zgur.);
dok. k 1 začervenať sa
červenať p. červenieť
červenať sa i červenieť sa nedok. (červeňať sa) 1. csl mať zrumenenú tvár od citového pohnutia, pýriť sa: Hana sa voždi červeňala, keď hu učiťeľ vivolau̯ (Ležiachov MAR); Ša se tak šervenéješ? (Slavošovce ROŽ); Zatál_e dobre, dokál sa ďevča červeňá (Lapáš NIT); červenať sa (Bobrovec LM); červeňeť sa (V. Bielice TOP); červeňec śe (Remeniny GIR) 2. csl prejavovať sa červenou farbou: Na jar nariastu̯a krásna ďaťelina, pámbohou chlebík sa len tak červeňeu̯ (Podkonice BB); Ak se šervenéju tia šerešne! (Rochovce ROŽ); To sa červená zboží nadaleko, ten slepí mak (Brestovany TRN)
červenieť i červenať nedok. csl stávať sa červeným: Taka žara ukrutna bola, eš ta voda o_teho červeňela (Námestovo); Ked začau̯ (chlieb) tag dobre červeňat, uš išu̯a naň nakúkat, či sa piekňe peče (Hlboké SEN); Režné klíki červenali, ket semeno zešlo (Brestovany TRN)
červenieť sa p. červenať sa
červenať ndk 1. dostávať červené zafarbenie: gablka granatowe čerwenagu (PR 18. st) 2. farbiť, sfarbovať na červeno: purpurissimum: bárwa, licidlo, s kterym seba ženi ljčá, mascá, čerwenagu (KS 1763); č. sa [-na-, -ňa-] 1. javiť sa, stávať sa červeným: fflaystrug mysto, ktere naywyce čerwenalo by se (HL 17. st); x. pren (cirkev) gsuc oblečena w (červený) plasst, w nem se čerwenass (PoP 1723-24) skvieš sa 2. mať rumenec na tvári, pýriť sa: twar geg se čerwenala gako ruže (MS 1758); rubeo: čerweňám se (KS 1763); rubesco, rubeo: czerwenati se (AP 1769)