čertovstvo -va s.
čertovstvo -va -tiev s. expr. 1. iba sg. ▶ vlastnosť veselého, vymýšľavého, nezbedného človeka (obyč. mladého), ktorý rád vystrája, vyvádza; syn. huncútstvo, šibalstvo: chlapček chvíľku neobsedel, č. mal priam v krvi 2. ▶ huncútsky, šibalský skutok, čertovský kúsok; syn. čertovina: matka už mala dosť jeho dennodenných čertovstiev; tuším za tým nejaké č.
čertovský príd. expr.
1. pripomínajúci vlastnosti čerta, diabolský; prešibaný, prefíkaný, huncútsky, potvorský: č-é kopyto; č. chlapík, č-á baba, č. kúsok, č-á vec, č-á robota;
2. majúci mimoriadne veľkú mieru nejakej vlastnosti, veľmi veľký, obrovský, ohromný: č-á zima, č-é šťastie;
čertovsky prísl.: Drahé je to čertovsky. (Jégé); č. vážna vec, č. málo, č. mnoho veľmi m.;
čertovstvo, -a str. huncútstvo, šibalstvo, čertovina
čertov, čertovstvo, čertovský p. čert
čertovstvo s 1. hromad množstvo čertov: diaboli multi: čertowstwo, ďábelstwo (PD 18. st) 2. mágia, čarovanie: Anna, Polka wandrowna, chodicze po dedinach, gde geg nechtegu dat cžo žada, hnetky se hrozy cssarmy a cssertowstwom (TRENČÍN 1735 E)