čertov -va -vo príd. privl. 1. ▶ patriaci, vlastný čertovi: č. človek slúžiaci čertovi, majúci vlastnosti čerta; čertovo dedičstvo niečo zlé; To je čertova vec, tá vojna. [J. Kot]; Bicykel škripel a rinčal ako nejaká čertova mašina. [Ľ. Zúbek]; Nenávidel ženy div nie ako čertových nadháňačov. [V. Mináč] □ čertova koža druh pevnej tkaniny, obyč. diftín; čertove obrázky karty 2. ▶ ako súčasť ľudových označení rastlín: č. jazyk bot. ferokaktus širokotŕňový Ferocactus latispinus; čertovo lajno bot. feruľa čertova Ferula assa-foetida; čertovo rebro papraď ◘ fraz. čertova robota zlá, ťažká, potvorská, nepríjemná; čertova zelina zlý človek; čertovo futro prefíkaný, huncútsky al. zlomyseľný človek; čertovo kopýtko/kopyto skrytý al. skrývaný problém, ktorý môže neočakávane skomplikovať situáciu; čertovou masťou mazaný prefíkaný; do čertovej matere zahrešenie; hrub. [choď, odpáľ, zmizni] do čertovej matere ďaleko, preč; krútený na čertovom kolese o zlom, podlom človeku; páchnuť čertovou srsťou byť v podozrení z niečoho nekalého; posielať/poslať niekoho do čertovej matere vyhnať niekoho; trčí kdesi v čertovej materi nevedno kde ◘ parem. spolky - čertove volky z mnohých stykov, kamarátstiev nevzniká nič dobré
čertov, čertovstvo, čertovský p. čert