čertisko p. čert
čert m. (šärt, šart, čort)
1. csl náb. nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla, zlý duch, diabol: Aj čuo bola ešťe tma ako v rohu, ale čerťi straťili svoju moc (Podkonice BB); Maľi f pekľe jednoho čorta daromnoho (Heľpa BRE); Ti začni kričat, že ide čerd ze zadnej dolini (Ružindol TRN); Tam čorci tancovaľi (Markušovce SNV)
F. je ani šert (Kameňany REV), je mrchaví aňi čert (Podhájska VRB), je plani jak čort (Studenec LVO) - je veľmi zlý; hnusní ako śert (Rim. Píla RS) - mimoriadne škaredý; najedovaní jak čert (Hlboké SEN) - veľmi nahnevaný; kriśí, akobi sto śertov vošlo doň (Rim. Píla RS) - silno, zúrivo kričí; hledzí jak čer_do potoka (Kuchyňa MAL) - nevraživo; bát sa jak čert kríža (Kuchyňa MAL), bát sa jak čert svatenej vodi (Lukáčovce HLO) - veľmi sa báť; má peňazí ako śert pľeví (Rim. Píla RS) - veľmi veľa; tríma sa majetku ako śer_Ďemiana (Rim. Píla RS) - je upriamený na majetok; dav bi, kebi mu čerd ruku nedržav (Červeník HLO) - je lakomý; to je čerd jag ďabol (Brezina TRB), čerd jag dábel alebo jeho mater (Brestovany TRN) - to je rovnaké; otkladá ako čert s pokáňim (Benice MAR) - nemá chuť do niečoho sa pustiť, niečo urobiť; ťähá Boha za nohi a čerta za rohi (Kraľovany DK) - je dvojtvárny, nečestný; robí š čertom (Prosné PB) - koná nečestne; zapísa_dušu śertovi (Rim. Píla RS) - vykonať zlý skutok, surovo zahrešiť; š čertom ľíha, z ďáblom stáva (Hor. Lehota DK) - ustavične kľaje; śerťi ho berú (Rim. Píla RS) - je nazlostený, nepokojný, netrpezlivý; čerťi dúchľi doňho (Turíčky LUČ), čert vlézeu̯ do mia (Koválov SEN) - nahneval sa, nahneval som sa; je na čertovom kolese brúsení (Gem. Milhosť REV), je śertom potšití (Rim. Píla RS) - je prefíkaný, nezbedný; to je čertovo koleso (Bošáca TRČ) - šibal, huncút; to je čertová duša (Bošáca TRČ) - je zlý človek; maluvat čerta na scenu (Lubina NMV) - strašiť neželanou situáciou; čo čerd ňeksel (Žarnovica NB) - na nemilé prekvapenie; čerd aňi tedi ňespí, keť chrápe (Bošáca TRČ) - nepríjemnosť, nešťastie sa môže stať hocikedy; zo žartu do śartu (Rim. Píla RS) - naoko nevinná vec môže mať zlé následky; spouke - čertove vouke (Čelovce MK) - spolčovanie prináša problémy; to mu sám śert pošopnú (Rim. Píla RS) - zle spravil; čert mu to biu̯ dužen (Kuchyňa MAL) - zaskočila ho nepríjemná udalosť; čerd ho doňiesou̯ (Hor. Lehota DK) - prišiel nevhod; čerťi ho ta zavľiekľi (Čelovce MK), čerťi ho tam hnali (V. Uherce TOP) - išiel, kam nemal ísť; išiou̯ ďesi do čertovej maťere (Ležiachov MAR) - preč, na neznáme miesto; koho dze ňeprośa, naj ho tam čorci ňenośa (Humenné) - nech nechodí tam, kde je nevítaný; čer_to zav (V. Bielice TOP) - zmizlo, zaniklo to; čerd ho zau̯ (Necpaly MAR) - a) odišiel b) umrel; keď ho ňeveďeľi uš čerťi ziať! (Košťany n. Tur. MAR) - už mal radšej zomrieť; čertu slúžil, čerd ho zal (Brestovany TRN) - zle robil a zle aj skončil; śerd bi sa obesiu̯, śerd bi sa z bíla zabiu̯ (Rim. Píla RS), mosev bi sa čert f pekle zabit (Červeník HLO) - stalo by sa niečo nezvyčajné, výnimočné; museu̯ bi f tom čerd biť (Socovce MAR), muśiu̯ bi to čord buc (Hažín MCH) - muselo by to byť mimoriadne ťažké, náročné; čert s pekla to dakoďi slíchau̯! (Revúca) - to je nepredstaviteľné, neprijateľné; trucic križ za čortom (Sobrance) - vzdať sa zámeru, uspokojiť sa s daným stavom; má samé čerti-ďiabli v hlave (Priekopa MAR), chodzá mu čerci-dábli po rozume (Brestovany TRN) - myslí na nenáležité, podružné veci, vymýšľa lapajstvá; šärtó robí (Sása REV) - robí nezbedy; čerťi sa žeňia (Pukanec LVI) - je veľmi zlé počasie (dážď al. sneh s vírivým vetrom); čertovo mľeko (Heľpa BRE) - žart. pálenka; čertové obráski (Lukáčovce HLO) - žart. hracie karty; čertovi posvieťiť (Jasenová DK) - žart. zapáliť sviečku; ňeprosiu̯ sa čerd babe, aňi ja takej žabe (Podkonice BB) - nebudem sa ti prosiť; sprav čertovi dobre, peklom sa ci oclúží (Červeník HLO) - zlý človek nevie byť vďačný za preukázanú láskavosť; čerta z rietkim hrebeňom češú (Krivá DK) - zlý človek si nezaslúži osobitný ohľad; velkí hlat čertou brat (Jasenová DK) - veľká núdza doženie človeka aj k nečestnému skutku; ti pre cudzuo z rukamí, a pre tvojo čerd z mechom (Mur. Dl. Lúka REV) - získavaš oveľa menej, ako strácaš; bodaj ťa šeci čerťi zaľi! (Necpaly MAR), čer_ťa za̋u̯ aj s takou robotou! (Černová RUŽ), čer_ta zav do roha! (Lukáčovce HLO), bodaj bi ce čorci rozmetaľi! (Sobrance), do čertovej maťere! (V. Maňa VRB) - zahrešenia
2. csl expr. zlý, zlostný, prefíkaný človek; vzdorovité, samopašné dieťa: Tento čerd mi kapustu hltaď ňebuďe, om bi ľen klobásu jedou̯! (Socovce MAR); To je čert, ľen zľe robí (Prosné PB); Takí čerd ból se mna téš (Chocholná TRČ)
F. zavesiu̯ si śerta na grk (Rim. Píla RS) - zle sa oženil
3. csl expr. má funkciu
a. neurčitých, opytovacích al. popieracích vymedzovacích zámen; niekto, niečo, niekde, kto, čo, nikto, nič, hocikto, hocičo, všeličo a pod.: Aľe vezňem voľákeho čerta! (Detva ZVO); A ti zas kieho čerta robíš? (Príbovce MAR); Aňi čerd mu ňebuďe (Rochovce ROŽ); Šecia čerťi veďia, načo som ta išó (Prochot NB); Každí śer_ca o mňa otrie (Rim. Píla RS); Ňebol bi aňi čerd veďel, čo robiľi (Riečnica KNM); Choďí po čerťiech (Vyš. Kubín DK); Kí čert ťa sem poslál? (Skalica); Posluboval ín čerta-dábla (Dol. Súča TRČ); Čor_tam znal, že on tam budze! (Vranov); Ta jakoho čorta me priňeśľi? (Sobrance)
b. oslovenia (obyč. v spoj. čert-diabol) vo fiktívnych výpovediach: Preca sa ľen mau̯ opítať: No, čer-ďiabol, čo ti na to povieš? (Blatnica MAR)
c. hodnotiacej častice s významom zdôrazneného nesúhlasu, popierania; vôbec nie, kdežeby: Śerta som zmocňeu̯! (Klenovec RS); Čerta ja pójdem trávu vižínat! (Ivanovce TRČ); čerta starého! (Mošovce MAR)
4. stroj
a. na vyorávanie zemiakov: Tu čertom začaľi viorávaď ač po vojňe, doftedi šecia ľen motikou kopaľi (Ležiachov MAR); To je čert, čo viorává zemáki (Bošáca TRČ); čert (Bobrov NÁM)
b. v spoj. horskí čert (Brestovec MYJ) na sťahovanie dreva z horských svahov
5. v dvojslovných názvoch
a. rastlín: čertová kapusta (Myjava), čertovo koleso (Gem. Milhosť REV), šärtová rič (Drienčany RS) - bot. krasovlas bezbyľový (Carlina acaulis); čertovo ľiko (Pukanec LVI) - bot. lykovec jedovatý (Daphné mezereum); čertovuo rebro (M. Lehôtka PDZ), čertové rebro (Stupava BRA), čertovo rebro (Niž. Šuňava POP) - bot. papraď (Dryopteris)
b. húb: čertové hovno (Ľuborča TRČ), čertóv tabák (Zem. Lieskové TRČ), čertúf tabák (Kuchyňa MAL) - bot. prášnica (Lycoperdon); čortovo pazuri (Remeniny GIR) - bot. strapačka (Clavaria)
c. hmyzu: čertova hlava (Lovča KRE, Priechod BB) - zool. vážka (Libellula)
d. iných reálií: čertové nochti (Brodzany TOP) - menší rohovinový výrastok na nohe koňa; čertova koža (Laskomerské BB), čertová koža (Červeník HLO) - druh pevnej tkaniny; čertovo lajno (Mošovce MAR), čertové hovno (Bošáca TRČ) - droga zo živice Asa foetida; čertové koleso (Siladice HLO) - zastar. bicykel (s jedným veľkým a jedným malým kolesom); čertisko s. i m. zvel. k 1 a 2: Čerťisko to miselo biť, keď na tej zemi ostala ľen hrba kolomaže (Habovka TRS); To si priniesol ot tích čertiskov? (Val. Belá PDZ); Mariša, ti si čercisko! (Prosné PB)
čort p. čert