černokňažník -a mn. -ci m. čarodejník, strigôň, bosorák (v rozprávkach);
černokňažnícky príd.;
černokňažníctvo -a s.
černokňažník -ka pl. N -íci G -kov m.
černokňažník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ kto sa zaoberá sa čarovaním, mágiou; rozprávková bytosť zosobňujúca sily zla, mág, čarodejník, bosorák, strigôň: stredovekí černokňažníci; rozprávkový, novodobý č.; Vyzerá ako černokňažník: má malé zelené zlostné oči, biele naježené obočie, nos ako zobák dravca, kostnaté ruky. [M. Zelinka]; Černokňažník na čiernom šarkanovi lieta, Poludnica deti odnáša. [V. Ferko]; Vari slúžil pri voľajakom čudákovi doktorovi, ak nie pri černokňažníkovi, lebo prišiel oveľa múdrejší, ako bol. [F. Švantner]
čarodejník 1. človek, ktorý robí čary, obyč. v rozprávkach: rozprávky o čarodejníkoch • bosorák • ježibábeľ • strigôň (zlý čarodejník) • černokňažník • kniž.: čarodej • mág • zastar.: vedomec • vedomkár
2. p. kúzelník
černokňažník p. čarodejník 1
černokňažník, -a, mn. č. -ci m. rozprávková bytosť majúca vraj akúsi tajuplnú, neobyčajnú moc; čarodejník, strigôň, bosorák;
černokňažníctvo, -a str. zaoberanie sa čarodejnými kúskami, čarodejníctvo, bosoráctvo
černokňažník i čiernokňažník m. (šiarnoknežník) strsl, čiast. zsl rozprávková bytosť, ktorej sa pripisuje čarodejná moc, strigôň: Fčera ťi ten černokňažňíg miseu̯ biť f tíh oblakách (Blatnica MAR); Akosi tak to bou̯ povedau̯ ten čiernokňažňík (Chlebnice DK); Ked vizvánav zvonár proci búrke, vidzev leced vella veže čiérnoknažníka na šarkanovi (Brestovany TRN); černoknažník (Lukáčovce HLO, Bzince p. Jav. NMV); šiarnoknežník (Rochovce ROŽ)
čiernokňažník p. černokňažník
černokňažník [-kne-] m čarodejník, strigôň, bosorák: nicromanta: černoknežnik (NP 17. st); černoknežnjci diwi činiti nemohu (LKa 1736); magus: černokňežňjk, očarowač (KS 1763); -íčka ž: tesar, czo wzal czernoknezniczku (HLOHOVEC 1556); -ícky príd: magicus: černokňeznicky (KS 1763)