čeliadka -y -dok ž.
1. v min. čeľaď (význ. 1)
2. expr. háveď, zberba, pliaga: nezbedná č., prekliata č.
čeliadka -ky -dok ž.
čeliadka -ky -dok ž. 1. ▶ (v minulosti) osoby najímané na prácu na súkromných hospodárstvach; služobníctvo, hospodárski robotníci, čeľaď: panská č.; Hospodársky rok sa končí koncom októbra. Čeliadka mení službu na Všechsvätých, keď ju aj vyplácajú. [Inet 2002] 2. zastar. ▶ príslušníci početnej domácnosti, rodina: mať početnú čeliadku; matka domácej čeliadky 3. expr., často pejor. ▶ bližšie určená al. neurčená skupina, spoločnosť ľudí, často so spoločnými záujmami: živá č. deti; nezbedná, neposedná č.; nezodpovedná, arogantná č.; zbojnícka, čertova, prekliata č.; zvedavá novinárska č.; spájať sa s kadejakou čeliadkou; Ale vieš, my spisovatelia sme už taká zvláštna čeliadka. [J. Hrušovský]; Kviko chcel žiť spoločensky, vo svojej vile prijímať najvrchnejšiu čeliadku mesta. [R. Jašík]
banda 1. pejor. skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi a pod.: priekupníci s drogami sa spájajú do bandy • pejor.: háveď • cháska • zberba • čvarga • perepúť • chamraď • zlezba • zlezeň • brandža • chrapač • hyd • žobrota • expr.: čeliadka • pliaga • pejor. zgerba • hovor. pejor.: bagáž • svoloč: takú bandu, háveď, chásku, zberbu, čvargu, perepúť, chamraď, zlezbu, zlezeň, brandžu, chrapač, čeliadku, pliagu, bagáž, svoloč, ako sa zišla v dome, len tak skoro neuvidíš • pejor.: horda • svorka • pejor. tlupa • subšt. parta (keď sa zdôrazňuje množstvo členov skupiny): vrhla sa naňho celá banda, horda, svorka, tlupa, parta chuligánov • gang (zločinecká organizácia): predmestia sú ovládané gangmi, tlupami z podsvetia • mafia (tajný spolok) • pejor.: ledač • žobrač • všivač • holota (chudobní ľudia): Neprivedieš sem nikoho viac z tej bandy, bedače, žobrače! • pejor. luza (deklasované spoločenské vrstvy)
2. p. kapela
čeliadka 1. p. služobníctvo 2. p. banda 1 3. p. rodina 1
rodina 1. základná spoločenská jednotka, ktorú tvorí dvojica manželov (a deti) • hovor. família: trojčlenná rodina, família; založiť si rodinu, uživiť famíliu • dom: mať pokoj v dome • domácnosť (prostredie rodiny a čo k nemu patrí): mať vlastnú domácnosť • fraz. rodinný kruh • svoji • expr. svojina • kniž. svojeť (príslušníci rodiny) • zastaráv.: čeľaď (Timrava) • čeliadka (Vansová)
2. p. príbuzenstvo 1, 2 3. p. potomstvo 4. p. rod 1
služobníctvo služobníci • čeľaď • čeliadka (v minulosti služobníci): mal veľa služobníctva, čeľade
čeliadka, -y ž.
1. trochu zastar. osoby pracujúce v súkromnom hospodárstve za mzdu, stravu a byt, služobníctvo, hospodárske robotníctvo, čeľaď: Vtedy čeliadka tak ľahko nemenila svojich pánov. (Kuk.); majer i domec pre čeliadku a sluhov (Kal.);
2. trochu zastar. členovia rodiny, rodina, čeľaď: Keď páni vkročili do izby, pán farár musel zvolávať svoju čeliadku. (Vans.)
3. zried. mládež, chasa, čeľaď: šantovná čeliadka (Kuk.);
4. pejor. háveď, zberba, cháska: Všaková čeliadka sa potuluje svetom. (Kuk.) No, naničhodná čeliadka ste vy, to je pravda. (Jégé); čertova čeliadka (Heč.)
čeliadka ž. 1. strsl, zsl rodina, príslušníci početnej domácnosti: Náz_e večia čeľiatka, zme tu boľi dvaja braťia (Dačov Lom KRU); Celá šela̋tka bula na sva̋tki doma (Brusník REV); Rospusťenú čelátku já mám v dome (Pucov DK); Je íh doma pekná čelátka (Lukáčovce HLO); V ludnéj rodzine, dze je moc čelátki, tan sa aj moc stroví (Brestovany TRN) 2. expr. mládež: Dzetkofci a bapki hovorá: Ale je téj čelátki modz v dzedzine! (Blatné MOD); Čelátki je tu tolko, že to ani nepoznám (Brestovany TRN) 3. expr. menšia spoločnosť zoskupená na podklade spoločných záujmov (svadba, zábava a pod.): čeľiatka (Bacúch BRE) 4. čiast. strsl a zsl pejor. naničhodní ľudia, háveď, zberba: Vi ste bohumilá čelátka! (Dol. Súča TRČ); Dostav sa medzi takú čelátku a potom nebóv inakší (Šípkové PIE); S takú čelátku si niž nezačínaj, máž aj druhíh na kamarádzení (Brestovany TRN); čeliatka (Bobrovec LM) 5. čiast. jzsl expr. dobytok: Má peknú čelátku maštali (Lapáš NIT)
čeliadka [-lia-, -lá-] ž 1. čeľaď 1: on sam swu čzelatku wlastny ma wladnuti, toczissto ženu a swymi dietkami (ŽK 1492); (Boh) spočátku živí nás, svú čeládku (RL 1571); napomenul Noema, aby pro sebe a čeládku swu domácy vdělal koráb (MP 1718) 2. čeľaď 2: čeliadka pana Tileziho (B. BYSTRICA 1695); czeladcze wandrowneg (CA 1697) tovarišom na vandrovke; pozor mit na czeladku, aby spravedliwe sluzyly (BARDEJOV 17. st); žaden pocztiwy mister nema czeladku, towarysse neb učznya, od druheho mystra odluczowaty (BREZNO 1701); kaštylsku y ginu hospodarsku cseladku (NITRA 1718); služebnj čeladku (SlK 1766-80) F. gaký pán, takowá čeládka (WU 1750) služobníctvo sa prispôsobuje pánom