čelenka -y -niek ž. ozdobná stuha, kovový prúžok ap. na čelo: nevesta s č-ou
čelenka -ky -niek ž.
čelenka -ky -niek ž. 1. ▶ ozdobný predmet (šperk, pásik látky, kovový prúžok) nosený na čele al. vo vlasoch nad čelom, majúci estetickú aj praktickú funkciu: zlatá, kráľovská č. diadém; zamatová, čipková, ručne vyšívaná, pletená zimná č.; indiánska, náčelnícka č.; č. s logom klubu; č. čepca; šatka uviazaná ako č.; froté čelenky športovcov; Belasou stužkou mala prepásané vlasy, na spôsob čelenky. [D. Tatarka]; pren. Tatry s čelenkou snehu 2. etnogr. ▶ remienok cez čelo upevňujúci ohlávku na hlave koňa
čelenka ozdobný predmet nosený na čele al. vložený do vlasov: zlatá čelenka • diadém (drahocenná čelenka): drahokamy v diadéme • korunka (vo vlasoch): kráľovná krásy s korunkou
čelenka, -y, -niek ž. ozdobný predmet nosený na čele al. kladený do vlasov, korunka, diadém: čipková č.; čelenka z perál (Hviezd.); Belasou stužkou mala prepásané vlasy, na spôsob čelenky. (Tat.)
čelenka ž. i čelenko1 s. (čelienka) strsl, zsl, čiast. vsl časť uzdy al. kantára, remeň ležiaci na čele koňa: Na čele mav kón krížom natáhnutú čelenku (Trakovice HLO); vibíjaná čeľenka (Kláštor p. Zniev. MAR); čeľenka (Málinec LUČ); čelenka (M. Stankovce TRČ); čelienka (Povrazník BB); čeľenko (Ľutina SAB)
čelienka p. čelenka