čeľadník -a mn. -ci m. živ.
1. v min. panský hosp. sluha, paholok
2. zastaráv. mládenec, chasník: súci, rúči č.;
čeľadnica -e -níc ž. v min. slúžka na statku;
čeľadník -a m. neživ. v min. miestnosť pre čeľaď (význ. 1)
čeľadník -ka pl. N -íci G -kov m.
čeľadník1 -ka pl. N -íci G -kov m. 1. ▶ (v minulosti) osoba najímaná na prácu za mzdu, stravu a ubytovanie na súkromnom hospodárstve; hospodársky robotník, sluha na statku, pomocník v gazdovstve, paholok: zrobený č.; panskí čeľadníci; prijali ho za čeľadníka; bol čeľadníkom u horára; Zavolal na čeľadníka, aby naplnil žľab a napojil kone. [L. Ballek]; Čeľadník rúbal drevo. [P. Glocko]; Čeľadník alebo bíreš bol platený zväčša naturáliami. [Slovensko I] 2. zastar. ▶ mladý chlap, sedliacky mládenec, šuhaj: súci č.; Ten čeľadník pracuje v našej farbiarni už dva roky. [Z. Dônčová] ▷ čeľadníček -čka pl. N -čkovia m. zdrob.; čeľadnica2 -ce -níc, čeľadníčka -ky -čok ž.
čeľadník2 -ka pl. N -ky m. ▶ (v minulosti) miestnosť al. osobitná budova určená na bývanie pre čeľaď, služobníctvo; syn. čeľadinec: Na prízemí boli kuchyne: zimná a letná, komora, práčovňa, veľký čeľadník. [A. Lacková-Zora]; Z vlhkých tmavých šindľov na streche čeľadníka začal vystupovať dym. [H. Zelinová]
čeľadník 1. v minulosti miestnosť na spoločné ubytovanie služobníctva • zastar.: čeľadinec • čeľadná
2. p. mládenec 3. p. sluha
mládenec slobodný mladý muž • mladík: urastený mládenec, mladík • chlapec • šuhaj: na diskotéke boli chlapci, šuhaji z chemickej fakulty • hovor. parobok • hovor. zried. paholok (najmä v dedinskom prostredí) • hovor. expr.: cabaj • caban • cagaň • capaj • corgoň • expr. šuhajec • poet. šuhajina • zastaráv.: čeľadník • chasník • obyč. pejor. holobriadok (neskúsený mládenec) • kniž. junák: odvážny junák bojoval ako lev • kniž. al. expr. mladoň • kniž. zastar.: mladec (Timrava) • mladoch (Vajanský)
sluha človek z povolania niekomu slúžiaci: hotelový sluha, sluha na majeri • zastar. služobník: dôstojnícky služobník • zastar. posluha (Jesenský) • posluhovač • hovor. pejor. poskok: robiť si z niekoho poskoka • expr. zried. vysluhovač (Letz) • paholok (sluha na gazdovstve) • lokaj (šľachtický, panský sluha v livreji) • zriadenec (kto vykonáva pomocné práce v úrade, podniku a pod.): železničný zriadenec • zastaráv. garsón (hotelový sluha) • čeľadník (v minulosti panský, hospodársky sluha) • zbrojnoš (v stredoveku sluha starajúci sa pánovi o výzbroj): kráľovskí zbrojnoši • panoš (šľachtický sluha, ktorý nosieval zbrane) • voj. slang. zastar.: pucák • pucer (dôstojnícky sluha)
čeľadník1, -a, mn. č. -ci m.
1. slobodný, mladý šuhaj, mládenec, chasník, mladík: Nejdú k vám nejakí planí čeľadníci, ale šuhajci ako kúštik chleba. (J. Kráľ); urastený č. (Ráz.-Mart.);
2. zastar. robotník pracujúci na súkromnom hospodárstve za mzdu, stravu a byt, paholok, sluha: prepustiť č-a (Hviezd.);
čeľadnica, -e, -níc i čeľadníčka, -y, -čok ž.;
čeľadnícky príd.: č. údel, č. chlieb
čeľadník2, -a m. trochu zastar. miestnosť pre čeľaď, čeľadná izba, čeľadinec: vychovaný ako decko v čeľadníkoch (Vaj.)
čeľadník m. 1. strsl, zsl miest. vsl (čiast. expr.) šuhaj, (dorastajúci) mládenec, chasník: Maď Ondrejä žďi vichvaľovala, akí je to rúči čeľädňík (Párnica DK); Čeľadňíg hodní, večí ako tento (Detva ZVO); Šva si to len tot šelädníg nabrau̯ do té hlavi! (Brusník REV); Tvój Jano je dobrí čeladník! (V. Rovné BYT); Jakí čelanníg viróstóv s neho (Lukáčovce HLO); čeľedňik (Studenec LVO) 2. čiast. strsl, miest. zsl a vsl sluha: Dostau̯ som dobrieho čeľadňíka (Pucov DK); Uš sa mu dávno čeladňík tag ňevidareu̯ (Prochot NB); Posluh dicki mosel bit, ale mój čelanníg nigdá sa nemal prečo žaluvat (Dol. Súča TRČ); Ta pravda, čeľedňig budze vispavadz a ja, gazdiňa, budzem za ňeho robila! (Sedlice PRE); Ja vaš čeľadňig a vi za moju robotu mňe budzece bic?! (Sobrance) 3. miestnosť pre služobníctvo: čelaňňík (Koniarovce TOP, Bošáca TRČ)
čeľadník [-ľa-, -le-] m živ 1. služobník, paholok: pana adjutanta czeladniczy dwa (BYTČA 1697-98); pana instansa dwa čeladnjci woly zagali (D. JASENO 1754) 2. mladý človek: cselednik minyil remeslo se ucsity (HLOHOVEC 1794); czeladnik 17 rokuw stary (Kur 18. st) 3. neživ miestnosť, v ktorej býva čeľaď: pecz pekaczj w czeledniku (ČÁČOV 1720)