čata -y čiat ž.
1. nižšia (druhostupňová) voj. jednotka: guľometná, tanková č.
2. organizovaná prac. skupina: pracovná, montážna, záchranná, vlaková č.
čata čaty čiat ž.
čata čaty čiat ž. ⟨maď. ‹ slovan.⟩ 1. ▶ nižšia vojenská jednotka skladajúca sa z družstiev: tanková, delostrelecká, ženijná č.; elitná č. výsadkárov; č. ťažkých mínometov; veliteľ motorizovanej čaty 2. ▶ organizovaná skupina ľudí vykonávajúcich istý druh činnosti: požiarna, záchranná, montážna č.; pracovná, upratovacia č.; dobrovoľnícke čaty; č. robotníkov; vedúci údržbárskej čaty; demolačná č. stavbárov; vlaková a rušňová č. prevádzkoví zamestnanci železnice sprevádzajúci vlak; popravná č. skupina ľudí, obyč. vojakov, vykonávajúca popravu odsúdených na smrť; Na kladení červenej dlažby bude až do konca novembra pracovať päť čiat dláždičov. [NO 2000]
Čata Čaty ž.
obec na západnom Slovensku v Levickom okrese južne od Levíc;
Čaťan -na pl. N -nia m.;
Čatianka -ky -nok ž.;
čatiansky -ka -ke príd.
čata, -y, čiat ž.
1. usporiadaný, organizovaný oddiel, organizovaná skupina osôb, pracovníkov: pracovná, montážna č., žel. rušňová, vlaková č.;
2. voj. menší útvar vojska skladajúci sa z družstiev: guľometná, mínometná č.
čat m. i čata ž. snitr, čiast. jstrsl a jzsl, abov, šar, zempl, miest. zastar. sponka do vlasov, obyč. ozdobná: Vlasi si prichič čatom, padajú ťi na čelo (Návojovce TOP); Na pretku mala vo vlasoch šumni čad zoz bľiśčacim kaminkom (V. Šariš PRE); Kupila som sebe šumne čati do vlasoch (Torysa SAB); A veš sebe šumnu čatu do vlasoch (Brezina TRB); čat (Revúca, Lukáčovce HLO, Nitr. Hrádok NZ, Trstené p. Horn. KOŠ)
čata ž maď ozbrojený výpad, bojová výprava: (vojaci) pro žiwnost a lupež wichazegj na čaty (OP 1685)