čas -u čias/časov m.
1. trvanie všetkého bytia (merané dňami, rokmi ap.): č. beží, letí, plynie; filoz. dimenzia vystihujúca trvanie, plynutie bytia
2. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, obdobie: v poslednom č-e, toho č-u v súčasnosti; v č-e žatvy cez žatvu; v tých č-och, v tom č-e vtedy; od tých čias
3. časový úsek určený, vhodný na niečo: pracovný č., č. predaja, oddychu, obeda; už je č. vstávať; pracovať nad č. mimo prac. času, nadčas; voľný č., všetko má svoj č.
4. voľná chvíľa: mať, nemať č. pre niekoho, na niečo, mať dosť č-u, nájsť si č.
5. obyč. pomn. č-y spôsob života príznačný pre istú dobu, pomery, okolnosti: za dávnych čias, č-ov; pominuli ťažké, zlé č-y; v č-e pokoja, mieru, vojny
6. počasie: pekný, zlý č.; expr. psí č. veľmi zlé počasie; v č-e i nečase za každého počasia
7. určenie jednotky plynutia, postupnosti: presný, stredoeurópsky, letný č.
8. počet časových jednotiek potrebných na istý výkon: pretekár mal výborný č.
9. lingv. gram. kategória slovesa vyjadrujúca vzťah deja k okamihu prehovoru: prítomný, minulý, budúci č.
● strácať, mrhať, márniť, expr. zabíjať č. robiť niečo zbytočné; svojho č-u kedysi; z č-u na č. občas; ťahať, naťahovať č. úmyselne predlžovať termín, lehotu; raz za č. zriedkakedy; v pravý č. vo vhodnej chvíli; je najvyšší č. treba konať; prišiel, nadišiel, kniž. naplnil sa č. nastala vhodná chvíľa; č. sú peniaze; dočkaj č-u ako hus klasu;
časový príd.: č. odstup, predstih, interval, č-á súvislosť; č. signál, č-é znamenie; č-é otázky, témy; lingv. č-á veta; publ. č. horizont termín, lehota: č. horizont dokončenia diela;
časovo, časove prísl.: č. blízky;
časovosť -i ž. aktuálnosť