čas predl. s G čiast. strsl a zsl v čase, počas: To bolo ešťe čas pokoja (Prievidza); Čas pokoja to stálo tri zlatí (V. Bielice TOP); Zápor bou̯ na bráňe na haspru, otvárala sa lem čas potrebe (Čelovce MK); A to horelo čaž_žatvi, dzedzine nebolo ani nohi (Brestovany TRN)
čas m.
1. csl trvanie všetkého bytia a diania: Ponáhľaj sa, ľebo čaz uťeká a raz-dva je večer (Ležiachov MAR); Čaz na ňikoho ňečaká (Bošáca TRČ); Čas sa míňau̯ a došeu̯ aj čas na jeseň (Záh. Bystrica BRA); Čaz ňepostoji (Klčov LVO); Tajde šäz za šäsom (Sirk REV)
2. zried. aj pomn. csl isté časové rozpätie, časový úsek, obdobie: O rog nám viprší čaz árendi (Pucov DK); Celí čaz ocedz boľi na vojňe (Podmanín PB); Mi śe z ňeho śmiaľi dluhi čas (Fintice PRE); zimňajší čas (Detva ZVO); zimní čas (Ružindol TRN); jarňí čas (Dúbravka BRA); pokonej čas (Čelovce MK)
L. za mého času (Bošáca TRČ), za naších časóv (Lukáčovce HLO) - v mojej, našej mladosti; za starích ča̋s (Žaškov DK), za starodávnych časú (Záh. Bystrica BRA) - v (dávnej) minulosti; jeden čas (Svätoplukovo NIT), ene čase (V. Lom MK) - raz, v istom období; tento čas (Vieska n. Žit. ZM), fčilejšího času (Záh. Bystrica BRA), f ténto časi (Ružindol TRN), toho času (Trhovište MCH) - teraz; f tie čäsi (Žaškov DK), tej čase, tech časiech, o tom čase (Čelovce MK), ten čas (Bíňovce TRN), timi časi (Ludanice TOP), u tim čaśe (V. Zalužice MCH), tima časoma (Sobrance) - vtedy; o_toho času (Žarnovica NB), o_tích čias (Kráľ. Lehota LM) - odvtedy; za ten čas (Lišov KRU), za tót čas (Turíčky LUČ), za tie čäsi (Žaškov DK) - zatiaľ; do toho času (Rudlov VRN) - dovtedy; voľakerí čas (Detva ZVO), kerísi čas (Trenč. Závada TRČ), chtoriśka čas (Fintice PRE) - kedysi; druhim časom (Čelovce MK) - inokedy; každi čas (Niž. Hrabovec VRN) - vždy; s času na čas (Bobrovec LM) - niekedy, občas; o edom čas (V. Lom MK), za pár čias (Detva ZVO), o paru časi (Orechová SOB) - zakrátko, onedlho; pár časú (Jablonové MAL) - nie dlho
3. strgem obdobie života udávané v rokoch: Kelo šäsu té krave? - Ščiri roki (Brusník REV)
4. csl obdobie určené al. vhodné na niečo, termín: Ťen čaz bou̯ žďi ľen ponďelok, ponďelog bola svaďba (M. Lehota NB); Naša Soboňa sa ňigda ňeoťelila na svoj čas (Stupava BRA); Prišol čaz na kośeňe śena (Žakarovce GEL)
L. došél po čase (Bošáca TRČ) - prišiel neskoro, po termíne; už hej čäz dochoďí (Žaškov DK) - čoskoro umrie; ečše ňeprišél jeho čas (Bošáca TRČ) - ešte sa mu život nekončí; šitko je ľen do šasu (Klenovec RS) - všetko má obmedzené trvanie; má svoj čas (Vieska n. Žit. ZM), dostaňe svoj čas (Hrabkov PRE) - (o žene) má, bude mať mesačné krvácanie; dobrimu šez neujšól (Revúca) - (morálna) odmena ho neminie
5. csl obdobie nezaplnené povinnosťami, voľné chvíle: Kúďeľ dávaľi do povesien a keď bou̯ čas, tak sa česalo (Detva ZVO); Vravela mi hátke, žebe mi čaz ňebou̯ dlhej (Čelovce MK); Dze bi sa zalo (toľko hodín), ešče máte čas! (Ružindol TRN); Jak śme už začaľi ďivadlo bavic, ta to zaś s tim čas prešol (Sokoľ KOŠ)
F. cudzom mi je čas (Svätoplukovo NIT) - pri práci pre iného sa neponáhľam
6. csl obyč. pomn. pomery, podmienky, okolnosti: Tedi ňedali ňikomu ňišt, ťaškie boli časi tedi (Bzenica NB); Ľepše časi plaťeňicke nastaľi za Franca Jozefa (Bobrov NÁM); Štiricaťpäď zlatkou tode slúzi maľi, takí bou̯ tode čas (V. Lom MK); Spívali sme, že nastávajú smutné čase, bude vojna (Lopašov SKA); Virojel še i druhi raz a puščel i treci roj, take dobre časi buľi na pčoli (Rozhanovce KOŠ)
L. zlatie časi (Hor. Lehota DK) - veľmi priaznivé pomery; drahé časi (Bystrička MAR) - obdobie drahoty; ten má za časi! (Bošáca TRČ) - je mu veľmi dobre; hodzi jak šedzom drahe časi (Markušovce SNV), vipatra jak śidzom drahe časi (Klčov LVO) - chodí ubiedený, zle vyzerá
7. aj pomn. poveternostné podmienky, počasie
a. csl všeobecne: Do večera sa čaz aj ďesaď rás premeňiu̯ (V. Lom MK); Toho roku aj krmu veľa pohňilo, teraz boľi časi hodzakie (Devičie KRU); Dobria šäsi, aj slnco sviačí, aj popadá (Brusník REV); Ňeskáj je lepší čaz jako čera (Kubrica TRČ); Tak sa kope (vinohrad) ot púl apríla, ke_cú krajšé čase (Myslenice MOD); Čaz buu̯ ňedobri (Vyš. Nemecké SOB)
L. plani čas (Detva ZVO), mrcha čas (Čelovce MK, Šurany NZ), špatní čas (Rozbehy SEN), hnusní čas (Čičmany ŽIL), búrni čas (Ďanová MAR), suroví čas (Bánovce n. Bebr.) - daždivé, zlé, veľmi zlé počasie; primračení čas (Chocholná TRČ) - mierne oblačno; prškaví čas (Rumanová HLO) - mierne prehánky; sklamľivi čas (Studenec LVO) - nestále počasie; cichí čas (Dúbravka BRA) - bezvetrie; na peknom čase (Dol. Lehota DK) - za pekného počasia
b. čiast. strsl a jzsl priaznivé: Povaská ďiera sa čisťí, buďe čas (Necpaly MAR); Ag bou̯ čas, tag do dvoch tížňou konope zišľi (Detva ZVO); Pre_dožďom sa čele eduvatej, ale kod_e čas, muoš s ňima robiťi, čo sťe (Čelovce MK); Nag je pot suchín (seno zvezené), kín sa časi (Klastava BŠ); Čil už len abi časi boli! (V. Bielice TOP); Ked bili čase, sa to rázem uschu̯o (Lamač BRA)
L. dalo sa na časi (Bošáca TRČ) - vyčasilo sa
čas predl. s G čiast. strsl a zsl v čase, počas: To bolo ešťe čas pokoja (Prievidza); Čas pokoja to stálo tri zlatí (V. Bielice TOP); Zápor bou̯ na bráňe na haspru, otvárala sa lem čas potrebe (Čelovce MK); A to horelo čaž_žatvi, dzedzine nebolo ani nohi (Brestovany TRN)
čas m.
1. csl trvanie všetkého bytia a diania: Ponáhľaj sa, ľebo čaz uťeká a raz-dva je večer (Ležiachov MAR); Čaz na ňikoho ňečaká (Bošáca TRČ); Čas sa míňau̯ a došeu̯ aj čas na jeseň (Záh. Bystrica BRA); Čaz ňepostoji (Klčov LVO); Tajde šäz za šäsom (Sirk REV)
2. zried. aj pomn. csl isté časové rozpätie, časový úsek, obdobie: O rog nám viprší čaz árendi (Pucov DK); Celí čaz ocedz boľi na vojňe (Podmanín PB); Mi śe z ňeho śmiaľi dluhi čas (Fintice PRE); zimňajší čas (Detva ZVO); zimní čas (Ružindol TRN); jarňí čas (Dúbravka BRA); pokonej čas (Čelovce MK)
L. za mého času (Bošáca TRČ), za naších časóv (Lukáčovce HLO) - v mojej, našej mladosti; za starích ča̋s (Žaškov DK), za starodávnych časú (Záh. Bystrica BRA) - v (dávnej) minulosti; jeden čas (Svätoplukovo NIT), ene čase (V. Lom MK) - raz, v istom období; tento čas (Vieska n. Žit. ZM), fčilejšího času (Záh. Bystrica BRA), f ténto časi (Ružindol TRN), toho času (Trhovište MCH) - teraz; f tie čäsi (Žaškov DK), tej čase, tech časiech, o tom čase (Čelovce MK), ten čas (Bíňovce TRN), timi časi (Ludanice TOP), u tim čaśe (V. Zalužice MCH), tima časoma (Sobrance) - vtedy; o_toho času (Žarnovica NB), o_tích čias (Kráľ. Lehota LM) - odvtedy; za ten čas (Lišov KRU), za tót čas (Turíčky LUČ), za tie čäsi (Žaškov DK) - zatiaľ; do toho času (Rudlov VRN) - dovtedy; voľakerí čas (Detva ZVO), kerísi čas (Trenč. Závada TRČ), chtoriśka čas (Fintice PRE) - kedysi; druhim časom (Čelovce MK) - inokedy; každi čas (Niž. Hrabovec VRN) - vždy; s času na čas (Bobrovec LM) - niekedy, občas; o edom čas (V. Lom MK), za pár čias (Detva ZVO), o paru časi (Orechová SOB) - zakrátko, onedlho; pár časú (Jablonové MAL) - nie dlho
3. strgem obdobie života udávané v rokoch: Kelo šäsu té krave? - Ščiri roki (Brusník REV)
4. csl obdobie určené al. vhodné na niečo, termín: Ťen čaz bou̯ žďi ľen ponďelok, ponďelog bola svaďba (M. Lehota NB); Naša Soboňa sa ňigda ňeoťelila na svoj čas (Stupava BRA); Prišol čaz na kośeňe śena (Žakarovce GEL)
L. došél po čase (Bošáca TRČ) - prišiel neskoro, po termíne; už hej čäz dochoďí (Žaškov DK) - čoskoro umrie; ečše ňeprišél jeho čas (Bošáca TRČ) - ešte sa mu život nekončí; šitko je ľen do šasu (Klenovec RS) - všetko má obmedzené trvanie; má svoj čas (Vieska n. Žit. ZM), dostaňe svoj čas (Hrabkov PRE) - (o žene) má, bude mať mesačné krvácanie; dobrimu šez neujšól (Revúca) - (morálna) odmena ho neminie
5. csl obdobie nezaplnené povinnosťami, voľné chvíle: Kúďeľ dávaľi do povesien a keď bou̯ čas, tak sa česalo (Detva ZVO); Vravela mi hátke, žebe mi čaz ňebou̯ dlhej (Čelovce MK); Dze bi sa zalo (toľko hodín), ešče máte čas! (Ružindol TRN); Jak śme už začaľi ďivadlo bavic, ta to zaś s tim čas prešol (Sokoľ KOŠ)
F. cudzom mi je čas (Svätoplukovo NIT) - pri práci pre iného sa neponáhľam
6. csl obyč. pomn. pomery, podmienky, okolnosti: Tedi ňedali ňikomu ňišt, ťaškie boli časi tedi (Bzenica NB); Ľepše časi plaťeňicke nastaľi za Franca Jozefa (Bobrov NÁM); Štiricaťpäď zlatkou tode slúzi maľi, takí bou̯ tode čas (V. Lom MK); Spívali sme, že nastávajú smutné čase, bude vojna (Lopašov SKA); Virojel še i druhi raz a puščel i treci roj, take dobre časi buľi na pčoli (Rozhanovce KOŠ)
L. zlatie časi (Hor. Lehota DK) - veľmi priaznivé pomery; drahé časi (Bystrička MAR) - obdobie drahoty; ten má za časi! (Bošáca TRČ) - je mu veľmi dobre; hodzi jak šedzom drahe časi (Markušovce SNV), vipatra jak śidzom drahe časi (Klčov LVO) - chodí ubiedený, zle vyzerá
7. aj pomn. poveternostné podmienky, počasie
a. csl všeobecne: Do večera sa čaz aj ďesaď rás premeňiu̯ (V. Lom MK); Toho roku aj krmu veľa pohňilo, teraz boľi časi hodzakie (Devičie KRU); Dobria šäsi, aj slnco sviačí, aj popadá (Brusník REV); Ňeskáj je lepší čaz jako čera (Kubrica TRČ); Tak sa kope (vinohrad) ot púl apríla, ke_cú krajšé čase (Myslenice MOD); Čaz buu̯ ňedobri (Vyš. Nemecké SOB)
L. plani čas (Detva ZVO), mrcha čas (Čelovce MK, Šurany NZ), špatní čas (Rozbehy SEN), hnusní čas (Čičmany ŽIL), búrni čas (Ďanová MAR), suroví čas (Bánovce n. Bebr.) - daždivé, zlé, veľmi zlé počasie; primračení čas (Chocholná TRČ) - mierne oblačno; prškaví čas (Rumanová HLO) - mierne prehánky; sklamľivi čas (Studenec LVO) - nestále počasie; cichí čas (Dúbravka BRA) - bezvetrie; na peknom čase (Dol. Lehota DK) - za pekného počasia
b. čiast. strsl a jzsl priaznivé: Povaská ďiera sa čisťí, buďe čas (Necpaly MAR); Ag bou̯ čas, tag do dvoch tížňou konope zišľi (Detva ZVO); Pre_dožďom sa čele eduvatej, ale kod_e čas, muoš s ňima robiťi, čo sťe (Čelovce MK); Nag je pot suchín (seno zvezené), kín sa časi (Klastava BŠ); Čil už len abi časi boli! (V. Bielice TOP); Ked bili čase, sa to rázem uschu̯o (Lamač BRA)
L. dalo sa na časi (Bošáca TRČ) - vyčasilo sa