čarovný príd.
1. expr. kt. očarúva, očarujúci, prekrásny, nádherný: č-é kvety, č-á krása hôr, č-á chvíľa, č. zjav
2. čarodejný, zázračný, tajomný: č. nápoj, č. prútik, č. účinok;
čarovne prísl.: č. krásny;
čarovnosť -i ž.
čarovnosť -ti -tí ž.
čarovnosť -ti -tí ž. ▶ vlastnosť toho, čo sa vyznačuje mimoriadnou krásou, podmanivosťou, pôvabom; syn. čaro, príťažlivosť: č. mesta, prírody; č. lásky, ženskosti; č. poézie; malé filmové prehliadky majú svoju č.; Po polhodinke odišla s opojnou čarovnosťou v pohľade. [J. Bodenek]
čaro príťažlivé pôsobenie, príťažlivá krása: čaro severskej prírody • pôvab • príťažlivosť: pôvab, príťažlivosť mladej ženy • čarovnosť: čarovnosť hôr • šarm: byť bez šarmu • šarmantnosť: šarmantnosť úsmevu • milota: milota dieťaťa • grácia • graciozita • gracióznosť: dievčenská grácia, graciozita • kniž. kúzlo: kúzlo domova • kniž. prelesť: panenská prelesť • poet. čar • poézia: poézia zasneženej krajiny • vnada: ženské vnady • subšt. rajc (dráždivé čaro): tá žena má rajc
čarovnosť p. čaro
čarovný príd. majúci neobyčajné, obdivuhodné vlastnosti; pôsobiaci neobyčajnou, príťažlivou silou al. pôvabnosťou, krásou; pôvabný, nádherný, okúzľujúci; zázračný, čarodejný: pod čarovným južným nebom (Vlč.); čarovná krása zasnežených končiarov (Rys.); č-é tóny (Sládk.), č-á moc krásy (Pal.), čarovné, smejúce sa oči (Tim.); č-é slovo; č. sen (Kuk.), č. zjav (Kuk.), č. večer (Fr. Kráľ); pren. čarovný nápoj zabudnutia (Hor.); č. prútik (prút); Chveje sa a trasie blahom, ako čarovným prútom dotknutá. (Tim.)
● akoby šibnutím čarovného prútika (Zgur.) náhle, razom; Anna Belinská jedným čarovným úderom zmizla (Vaj.) akoby zázrakom, náhle;
čarovne prísl.;
čarovnosť, -ti ž.