Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

čarovný príd.

1. expr. kt. očarúva, očarujúci, prekrásny, nádherný: č-é kvety, č-á krása hôr, č-á chvíľa, č. zjav

2. čarodejný, zázračný, tajomný: č. nápoj, č. prútik, č. účinok;

čarovne prísl.: č. krásny;

čarovnosť -i ž.

čarovne 2. st. -nejšie prísl.

čarovne 2. st. -nejšie prísl. ▶ príznačne pre niečo očarujúce, pôvabné, krásne; syn. očarujúco, okúzľujúco, podmanivo: hviezdy č. svietili; vyzerala dnes č.; č. naivný úsmev; Pohár tak čarovne zvoní. [L. Ťažký]; Z akéhokoľvek kláta vykúzlil čarovne krásnu skulptúru. [Sme 1997]

čarovný príd. majúci neobyčajné, obdivuhodné vlastnosti; pôsobiaci neobyčajnou, príťažlivou silou al. pôvabnosťou, krásou; pôvabný, nádherný, okúzľujúci; zázračný, čarodejný: pod čarovným južným nebom (Vlč.); čarovná krása zasnežených končiarov (Rys.); č-é tóny (Sládk.), č-á moc krásy (Pal.), čarovné, smejúce sa oči (Tim.); č-é slovo; č. sen (Kuk.), č. zjav (Kuk.), č. večer (Fr. Kráľ); pren. čarovný nápoj zabudnutia (Hor.); č. prútik (prút); Chveje sa a trasie blahom, ako čarovným prútom dotknutá. (Tim.)

● akoby šibnutím čarovného prútika (Zgur.) náhle, razom; Anna Belinská jedným čarovným úderom zmizla (Vaj.) akoby zázrakom, náhle;

čarovne prísl.;

čarovnosť, -ti ž.