čarodejník, -a, mn. č. -ci m. človek robiaci čary, bosorák, kúzelník, strigôň: Čarodejník spraví z tmavej šatôčky zelenú. (Jes.);
pren. človek robiaci neuveriteľné, obdivuhodné veci;
bás. niečo pôsobiace zázračne, obdivuhodne, neobyčajne: Tak narábal svojou tužkou alebo perom ani nejaký čarodejník. (Škult.); láska, čo si za čarodejník (Jégé);
čarodejnica, -e, -níc ž. žena robiaca čary, striga, bosorka: Márne prinášal do domu od čarodejníc všelijaké zelinky. (Fr. Kráľ);
pren. žena, ktorá dokáže neuveriteľné, obdivuhodné veci: Čože ste vy za čarodejnica, ako ste to narafičili, že je tu tak milo, krásne. (Jégé);
čarodejnícky príd.: č. prút, č-e kúsky, č-e prostriedky;
čarodejníctvo, -a str. čarodejnícke schopnosti; čarodejnícke kúsky, čarenie, bosoráctvo, strigônstvo