čarodejník -a mn. -ci m. kto robí čary, bosorák, strigôň; kúzelník: rozprávky o č-och;
pren. expr. kto (u)robí niečo nezvyčajné: č. farieb vynikajúci maliar;
čarodejnica -e -níc, čarodejníčka -y -čok ž.;
čarodejnícky príd.: č-e umenie;
čarodejníctvo -a s. činnosť čarodejníka, čarodejnice
čarodejnica -ce -níc ž.
čarodejnica -ce -níc ž. 1. ▶ rozprávková bytosť, ktorej sa pripisuje magická moc čarovať, zaklínať; syn. bosorka, ježibaba, striga: č. zakliala mládenca na havrana 2. ▶ žena, ktorej sa pripisuje schopnosť liečiť, veštiť, bylinkárka, zelinkárka: zájsť, chodiť k čarodejnici; č. mu vyveštila dlhý život 3. ▶ žena pokladaná v staroveku a v stredoveku za osobu posadnutú diablom; syn. bosorka: prenasledovanie, pálenie čarodejníc □ honba na čarodejnice stredoveké prenasledovanie osôb usvedčených z čiernej mágie, zo zapierania kresťanskej viery a z oddávania sa diablovi ako výraz boja s kacírstvom, ktorý sa končil spravidla upálením na hranici ↗ i fraz. 4. expr. ▶ žena s mimoriadnymi schopnosťami al. zručnosťami; žena schopná pritiahnuť pozornosť obyč. opačného pohlavia: Čím je staršia, tým je väčšou čarodejnicou pri sporáku. [Š. Letz]; Ty čarodejnica, ty netýkavka nedotklivá! [I. Izakovič]; Každý chcel nadeliť z rozpočtu viac. Čo som čarodejnica? [Inet 2003] ◘ fraz. honba/pohon na čarodejnice al. kladivo na čarodejnice kruté prenasledovanie a stíhanie tých, ktorí majú odlišné názory; hľadanie nepriateľa, nepohodlného človeka obyč. tam, kde vôbec nie je
čarodejnica žena, ktorá robí čary • bosorka: rozprávky o čarodejniciach, bosorkách • ježibaba: ježibaba z medovníkovej chalúpky • striga (zlá čarodejnica) • kniž. čarodejka • zastar.: vedma • vidma • vedomkyňa: babka mala chýr vedomkyne • veštkyňa • kniž. zried. vedomica • zried. bohyňa • pejor. harpya (o zlostnej žene)
čarodejník, -a, mn. č. -ci m. človek robiaci čary, bosorák, kúzelník, strigôň: Čarodejník spraví z tmavej šatôčky zelenú. (Jes.);
pren. človek robiaci neuveriteľné, obdivuhodné veci;
bás. niečo pôsobiace zázračne, obdivuhodne, neobyčajne: Tak narábal svojou tužkou alebo perom ani nejaký čarodejník. (Škult.); láska, čo si za čarodejník (Jégé);
čarodejnica, -e, -níc ž. žena robiaca čary, striga, bosorka: Márne prinášal do domu od čarodejníc všelijaké zelinky. (Fr. Kráľ);
pren. žena, ktorá dokáže neuveriteľné, obdivuhodné veci: Čože ste vy za čarodejnica, ako ste to narafičili, že je tu tak milo, krásne. (Jégé);
čarodejnícky príd.: č. prút, č-e kúsky, č-e prostriedky;
čarodejníctvo, -a str. čarodejnícke schopnosti; čarodejnícke kúsky, čarenie, bosoráctvo, strigônstvo
čarodejnica i čarodovnica ž. (čaroďeľnica) 1. čiast. strsl a zsl žena, kt. vie čariť, bosorka: Aj za čarodouňicou išla, abi mu tá porobila (Ležiachov MAR); Ale grófova žena nezdovolila, že je to ňejaká čarodelňica (Jablonové MAL); čarodejnica (Zem. Lieskové TRČ) 2. priev. expr. klebetná žena: Tá stará čaroďeľňica ľen kľebeti roznáša (Dlžín PDZ)