čarodejník -a mn. -ci m. kto robí čary, bosorák, strigôň; kúzelník: rozprávky o č-och;
pren. expr. kto (u)robí niečo nezvyčajné: č. farieb vynikajúci maliar;
čarodejnica -e -níc, čarodejníčka -y -čok ž.;
čarodejnícky príd.: č-e umenie;
čarodejníctvo -a s. činnosť čarodejníka, čarodejnice
čarodejník -ka pl. N -íci G -kov m.
čarodejník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. ▶ rozprávková bytosť al. človek, ktorému sa pripisuje magická moc, nadprirodzené schopnosti; kto robí čary; syn. bosorák, strigôň: rozprávky o čarodejníkoch; premôcť zlého čarodejníka; veriť v strigy a čarodejníkov 2. ▶ u niektorých pohanských národov osoba, ktorej sa pripisujú nadprirodzené schopnosti komunikovať s božstvami, veštiť, liečiť, ovplyvňovať udalosti a pod.; syn. zaklínač, mág, šaman: čarodejníci starovekého Egypta, Číny; čarodejníci a kňazi v mytológii starých Slovanov 3. zried. ▶ artista, ktorý predvádza kúzla, vyčarúva (zmiznuté) predmety, osoby a pod.; syn. kúzelník: Pri rozhovore nervózne pohadzoval rukami a tým pripomínal čarodejníka iluzionistu, ktorý zo vzduchu, z ničoho chytá či vyčarúva peniaze, šatky. [KŽ 1968] 4. expr. ▶ človek výnimočných schopností; naslovovzatý odborník: futbalový č.; č. jazyka, farieb; č. s trúbkou Louis Armstrong ▷ čarodejníček -čka pl. N -čkovia m. zdrob. expr.; čarodejníčka -ky -čok ž.
čarodejník 1. človek, ktorý robí čary, obyč. v rozprávkach: rozprávky o čarodejníkoch • bosorák • ježibábeľ • strigôň (zlý čarodejník) • černokňažník • kniž.: čarodej • mág • zastar.: vedomec • vedomkár
2. p. kúzelník
kúzelník artista predvádzajúci kúzla, obyč. v cirkuse: vrcholné číslo kúzelníka • čarodejník (kto robí čary): je z neho hotový čarodejník • eskamotér • kaukliar (artistický kúzelník) • iluzionista (estrádny umelec predvádzajúci ilúzie) • fakír (kúzelník mimoriadne ovládajúci svoje telo a pocity) • kniž. mág
čarodejník, -a, mn. č. -ci m. človek robiaci čary, bosorák, kúzelník, strigôň: Čarodejník spraví z tmavej šatôčky zelenú. (Jes.);
pren. človek robiaci neuveriteľné, obdivuhodné veci;
bás. niečo pôsobiace zázračne, obdivuhodne, neobyčajne: Tak narábal svojou tužkou alebo perom ani nejaký čarodejník. (Škult.); láska, čo si za čarodejník (Jégé);
čarodejnica, -e, -níc ž. žena robiaca čary, striga, bosorka: Márne prinášal do domu od čarodejníc všelijaké zelinky. (Fr. Kráľ);
pren. žena, ktorá dokáže neuveriteľné, obdivuhodné veci: Čože ste vy za čarodejnica, ako ste to narafičili, že je tu tak milo, krásne. (Jégé);
čarodejnícky príd.: č. prút, č-e kúsky, č-e prostriedky;
čarodejníctvo, -a str. čarodejnícke schopnosti; čarodejnícke kúsky, čarenie, bosoráctvo, strigônstvo
čarodejník i čarodovník m. (čaroďeľňík) čiast. strsl a zsl kto robí čary, bosorák: Tem bača bou̯ čaroďejník (Bobrovec LM); Čarodouňíg ho začaruvau̯ na kameň (Hor. Jaseno MAR); A ten osackí chlab že bóv čarodelník (Brestovany TRN); čaroďeľňík (Sklabiňa MAR)
čarodejník [čaro-, čero-, čare-, čere-], čarodelník [čarodev-, čaredov-; -del-, -de(v)-] m človek robiaci čary, bosorák, strigôň: (kapitola) o czarodiegniczych (ŽK 1473); usskoditi skrze čzaredownjkuw (SPo 1691); nassel toliko čeredegnikůw a čeredegnýc (SK 1697); dwuch cžarodelnikuw kuzelnicke kumšty (Le 1730); ty ruhaču, carodewniku (MiK 18. st); -ica, -íčka ž: striga, czarodegnicza ((BYTČA) 1627); usskoditi skrze čzaredownicze (SPo 1691); cžerodegnicy Circe (SP 1696); nassel toliko čeredegnikůw a čeredegnýc (SK 1697); saga: lekowačka, čárodenice (WU 1750); saga: čarodewnica, bosorka, wědomá žena (KS 1763); kde sy skril tu čarodegničku Banizu (NHi 1791); -ícky príd: o knihách čarodegnických: kumsstem čaredegnitskym (SK 1697); čarodewnjcke remeslo (KS 1763); čarodegnjcke slová (VP 1764); -íctvo [-dej-, -del-, -dev-; -í] s umenie čarovať: w čarodegnictwj a w umenj černem byli wycwyčenj (SP 1696); (Boh) zakazuge cžarodelnictwy (PW 1752); čarodewnictwi, bosorstwí (KS 1763)