čarodejník -a mn. -ci m. kto robí čary, bosorák, strigôň; kúzelník: rozprávky o č-och;
pren. expr. kto (u)robí niečo nezvyčajné: č. farieb vynikajúci maliar;
čarodejnica -e -níc, čarodejníčka -y -čok ž.;
čarodejnícky príd.: č-e umenie;
čarodejníctvo -a s. činnosť čarodejníka, čarodejnice
čarodejníctvo -va -tiev s.
čarodejníctvo -va -tiev s. ▶ schopnosť dosiahnuť, ovplyvniť niečo čarovaním, zaklínaním, mágiou; čarodejnícke kúsky, bosoráctvo, čarovanie: ovládať umenie čarodejníctva; obviniť niekoho z čarodejníctva; Pred oltármi vykopala jamy a nad nimi priniesla temnej bohyni tmy a čarodejníctva ako obeť čierne ovce. [J. Lenčo]
čarodejníctvo p. čary
čary konanie, činy, ktoré sa zdanlivo vymykajú rozumovému chápaniu: veriť v čary • čarodejníctvo • strigônstvo • bosoráctvo • mágia (tajomná moc): moderná mágia • zastar. vražba (Felix)
mágia rozmanité slová a úkony mága vyvolávajúce ilúziu neskutočného al. nadprirodzeného • čarodejníctvo: práca s počítačom nie je mágia, čarodejníctvo • kúzelníctvo • čary
čarodejník, -a, mn. č. -ci m. človek robiaci čary, bosorák, kúzelník, strigôň: Čarodejník spraví z tmavej šatôčky zelenú. (Jes.);
pren. človek robiaci neuveriteľné, obdivuhodné veci;
bás. niečo pôsobiace zázračne, obdivuhodne, neobyčajne: Tak narábal svojou tužkou alebo perom ani nejaký čarodejník. (Škult.); láska, čo si za čarodejník (Jégé);
čarodejnica, -e, -níc ž. žena robiaca čary, striga, bosorka: Márne prinášal do domu od čarodejníc všelijaké zelinky. (Fr. Kráľ);
pren. žena, ktorá dokáže neuveriteľné, obdivuhodné veci: Čože ste vy za čarodejnica, ako ste to narafičili, že je tu tak milo, krásne. (Jégé);
čarodejnícky príd.: č. prút, č-e kúsky, č-e prostriedky;
čarodejníctvo, -a str. čarodejnícke schopnosti; čarodejnícke kúsky, čarenie, bosoráctvo, strigônstvo