čarodej -a m. kniž. čarodejník, kúzelník;
pren. expr. č. štetca výborný maliar;
čarodejka -y -jok ž.
čarodej -ja pl. N -ji m.
čarodej -ja pl. N -ji m. ⟨čes.⟩ kniž. 1. ▶ rozprávková bytosť, ktorej sa pripisuje magická moc, nadprirodzené schopnosti, bosorák, čarodejník, strigôň; človek, ktorému sa pripisujú takéto vlastnosti: zlý, všemocný č.; Hľadia na mňa šarkany, čarodej a čerti čierni. [K. Bendová] 2. ▶ v kultúre nekresťanských národov osoba so schopnosťou veštiť, liečiť, komunikovať s nadprirodzenými silami a pod., čarodejník, mág, šaman: bol to len taký obyčajný č.; ani najväčší č. nikomu nedokáže vyčarovať večnú mladosť 3. ▶ kto vyniká vo svojom odbore; človek výnimočných schopností: kulinársky č.; č. štetca; Nech žijú tí šoféri, každý z nich je čarodej balansujúci po úzkych cestách. [V. Bednár] ▷ čarodejka1 -ky -jok ž.: Jej skutočný vek by mnohých prekvapil - bola totiž čarodejka. ▹ [Inet 2003]; pren. láska, príroda je mocná č.
čarodejník 1. človek, ktorý robí čary, obyč. v rozprávkach: rozprávky o čarodejníkoch • bosorák • ježibábeľ • strigôň (zlý čarodejník) • černokňažník • kniž.: čarodej • mág • zastar.: vedomec • vedomkár
2. p. kúzelník
čarodej p. čarodejník 1
čarodej, -a m. kniž. kto čarí, čarodejník, bosorák, strigôň: Ako veľký čarodej dotýkal sa kúzelným prútikom jazyka ľudí a krajín. (Gráf);
pren. človek, ktorý dokáže neuveriteľné, obdivuhodné veci: Každý chcel iba k partizánom, každý bol ochotný ísť s tými čarodejmi do ohňa. (Jil.);
čarodejka, -y, -jok ž. striga, bosorka, čarodejnica;
pren. žena, ktorá dokáže neuveriteľné, obdivuhodné veci: Čarodejka, kto naučil ťa zvodný tanec? (Hviezd.);
čarodejstvo, -a str. bosoráctvo, čarodejníctvo, strigônstvo: kunšty čarodejstva (Sládk.)