Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

čara -y čiar ž. hovor. výmena, zámena: urobiť, spraviť dobrú, zlú č-u

čara čary čiar ž.

čara čary čiar ž. hovor. zastaráv. ▶ nahradenie niekoho, niečoho niekým, niečím iným; vymieňanie za niečo iné, čaranie, výmena, zámena: Vyčaral som nožík od Pajera za vranu. Dobrú čaru som spravil, však? [R. Jašík]; A hneď povedal, že viac ako dva grajciare nedá za takú čaru. [R. Moric]

čara, -y, čiar ž. hovor. výmena, zámena: Ja som nespravil zlú čaru, čo kto čo povie! (Tim.); urobiť č-u; dať, dávať, poslať deti na č-y (v starších časoch) poslať, posielať deti do cudzojazyčného prostredia na výmenu

čara¹ ž. (čera) strsl, zsl, čiast. vsl výmena, zámena: To bola dobrá čara, lebo vuon dostau̯ aj don aj peňiaze (Sebechleby KRU); čara (Lukáčovce HLO, Spiš. Štvrtok LVO)
L. puojďe na čari do Spiša (Mošovce MAR) - pôjde na výmenný pobyt; búl na čeri v Gemeru (Nandraž REV) - bol na výmennom pobyte; spomáhaťi si na čaru (Čelovce MK) - pomáhať si výmenou; svadba na čari (Martin n. Žit. ZM) - sobáš brata a sestry z jednej rodiny so sestrou a bratom z druhej rodiny

čara² ž.
1. čiast. strsl pejor. bezcenná al. opotrebovaná vec, haraburda: Toľkie peňiaze si vihoďila, a na samie čari! (Dol. Lehota DK); To je stará čara (Bobrovec LM); To je uš čara, ten bicigeľ (Bodorová MAR)
2. nadávka nerozvážnej žene: Ňie si ti čara, takuoto mi viviesť?! (Bodorová MAR)

čera p. čara

čara¹ ž maď práv vzájomnou dohodou právne podložená výmena majetku: stala se czara aneb poprawa mezy statecznymi lydmy; czara z wyniczamy mezy mudrymi lydmy (ČAJKOV 1682; 1688)

čara² ž hlbšia nádoba, džbán: caucus: ždbánek, krčák, čara; galeola: hluboká misa, čara (KS 1763)