čínština -y ž. čínsky jazyk
čínština -ny ž.
čínština -ny ž. 1. ▶ sinotibetský jazyk, ktorý má viacero nárečí; úradný jazyk v Číne, čínsky jazyk: archaická, stará, nová, súčasná č.; prekladateľ z čínštiny; odpovedal plynulou čínštinou; všade znela angličtina, ale v čínskej štvrti začul aj čínštinu 2. ▶ čínsky jazyk (a literatúra) ako študijný predmet: študovať čínštinu; prihlásiť sa na čínštinu; Do ročníka sa prijíma maximálne pätnásť študentov, hoci záujem o čínštinu je oveľa vyšší. [Pd 2002]
čínština sinotibetský jazyk, úradný jazyk v Číne a na Thaiwane, v Hongkongu (popri angličtine), Macau (popri portugalčine), Singapure (popri malajčine, tamilčine, angličtine), menšinami používaný aj v Thajsku, Indonézii, Malajzii, USA, vo Vietname a i.; jeden zo šiestich oficiálnych jazykov OSN; má viacero dialektov, ktoré sa členia na severné (hovorí sa nimi aj v záp. a jz. oblastiach Číny) a na južné (presnejšie juhovýchodné; sú zastúpené miliónmi používateľov; tradične sa síce uvádzajú ako dialekty, ale možno s?ôr hovoriť o jazykoch): hakka (kche-ťia), kan, kantončina (jüe), min (fuťiensky dialekt), siang, wu
čínština, -y ž. čínsky jazyk