čím
I. č. – tým (s 2. st. príd., prísl.) spoj. podraď. vyj. mieru deja, vlastnosti: č. je starší, tým menej vládze; č. prv prídu, tým lepšie
II. čast. (s 2. i 3. st. príd., prísl.) vyj. najvyššiu možnú mieru, hranicu: získať č. väčší podiel; príď č. (naj)skôr
čím čast.
čím – tým spoj. podraďovacia (dvojčlenná)
čím1 spoj. podraďovacia ako súčasť dvojčlennej spojky čím - tým ▶ vyjadruje porovnanie miery deja al. vlastnosti: čím je starší, tým menej vládze; čím hrubšia struna, tým nižší tón; čím bližšie k centru, tým sú byty drahšie; čím skôr sa pohár naplní, tým skôr pretečie; čím väčší strom, tým väčší tieň; Čím viac vidím, tým viac sa mi chce dívať. [V. Mináč]; Každá poisťovňa je tým silnejšia, čím väčší počet poistencov registruje. [Pd 1995] □ čím ďalej, tým väčšmi čoraz väčšmi ◘ fraz. iron. čím horšie, tým lepšie keď je horšie pre iných, lepšie je pre nás; čím skôr, tým lepšie najlepšie čo najskôr
čím2 čast. v spojení obyč. s 2. st. prídavných mien a prísloviek ▶ vyjadruje úplnú možnú minimalizáciu al. maximalizáciu miery, dĺžky, deja; syn. čo v spojení s 3. st. prídavných mien a prísloviek: náhlil sa, aby prišiel čím prv; mali by čím viac cestovať; usiluj sa čím viac športovať; sadnite si čím ďalej od seba; Hľadel, ako čím skôr odísť. [Š. Žáry]
čím p. kým 1
čoraz s pribúdaním času, každým okamihom • čím ďalej • stále: dievča sa mu čoraz, čím ďalej viac páči; robí stále lepšie a presnejšie • vždy: po každom tréningu je vždy lepší • nár. kamdiaľ • fraz.: deň čo deň • zo dňa na deň
kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokým • dokým • kým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidí • než: kým, než to spravíme, bude tma • až: počkám, kým, až zaspí • dokedy • dokiaľ • pokiaľ • zakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačili • za ten čas čo • zatiaľ čo • medzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístie • zastar.: kýmkoľvek • dokiaľkoľvek (Vansová) • pokýmkoľvek (Hviezdoslav) • čím (S. Chalupka) • nár.: lež • počím (F. Hečko, Šoltésová)
2. p. ale 1
I. spoj.
1. čím ... tým uvádza príslovkové vety prirovnávacie al. spája dva výrazy 2. st. príd. i prísl. a vyjadruje ich súvzťažnosť (pri druhom výraze sa tým niekedy vynecháva): Čím je väčšia voda, tým viac zvládze. (prísl.) Čím ďalej budeš odkladať, tým bude horšie. (Taj.); čím prv, tým lepšie; čím ďalej, tým horšie stále, čoraz horšie; čím ďalej, tým väčšmi; Obrys Drakovej postavy je v hustnúcej tme čím ďalej tmavší a neurčitejší. (Chrob.)
2. zastar. uvádza časovú vetu (= zakiaľ, pokým): Čím je boh nad nami a čím šabľa v pästi, nebude si Turčín pánom našej vlasti. (Chal.)
II. čast. býva pri 2. st. (nár. i pri 3. st.) prísl. i príd. na zosilnenie významu: Richtár ich odpravil čím skôr. (Kuk.) (Sliedil), aby výťažok jeho práce bol čím väčší. (Gráf) Prosila, aby ju ráčili odbaviť čím najskôr. (Tim.)
čím I. spoj. podraď. 1. v dvojčl. výraze čím - tým, čím - ta (s 2. st. príd. i prísl.) csl vyjadruje porovnanie miery deja al. vlastnosti: Tag zme to drevo ukladaľi a čín husťejšie, ťín bolo ľepšie (Tek. Breznica NB); Šim som gu nim lepší, ťim va̋dz mä bijú (Sirk REV); Čím je (kôň) starší, tím má väčšie zubi (Podmanín PB); Čim bula (kosa) ceňša, ta bula ostrejša (Brezina TRB); čím prú, tím ľepšie (Hor. Lehota DK); čín ďaliéj, tín horiéj (Bošáca TRČ) 2. uvádza príslov. časovú vetu a. čiast. jstrsl vymedzujúcu úsek al. hranicu, počas ktorého al. po ktorú trvá al. sa uskutoční dej nadradenej vety; kým: Živuod vižaduje (od človeka), abi čín vládze, abi volačo aj robeu̯ (Žarnovica NB); Hnali to na kuse, čí_ňevínšli na cestu (Žarnovica NB) b. čiast. žit a snitr, miest. trenč, skal určujúcu čas deja nadradenej vety bezprostredne predchádzajúcim dejom; len čo: Príďen, čín mvodz buďen (Vieska n. Žit. ZM); Čín sa vidala, hňe_ca oďelili (Opatovce n. Nitr. PDZ); Čím to bosorka počula, hňec prestala vojna (Papradno PB); Skapau̯, čím sa uláheu̯ (Brodské SKA) II. čast. strsl, zsl, čiast. vsl (s 2. a 3. st. príd. i prísl.) zdôrazňuje najvyššiu mieru: Len ho (uhlie) do voza a čím prú preč! (Kľak NB); To zme sa vibraľi za humná, gďe bi sa husi čí_najľepšie napásľi (Krupina); Pridaj, abi si búl šim skoré doma! (Sirk REV); To si ho (mäso) moseli šanuvad, abi ín trvalo čín dĺš (Modranka TRN); Ta to ľem čim skorej pośac tam! (Nemešany LVO)
čím I. spoj podr 1. (s komp.) ako súčasť dvojčl. spojky čím - tým vyj. príslovkový porovnávací vzťah al. spája dva výrazy do súvzťažnosti: czim se wicz zmahagu (kone), tim wicz ge swihawa (zlý hospodár) (BV 1652); ga czim daleg, tim slabssie sa mam (ORAVA 1670); čim wetssj bjda, tim duwernegj opowažugeme se (M. STRACINY 1719); milost, resspekt y odplatu tym wetssu dostáwa, čym kdo w potrebe dar maly wdečnegsseg podáwa (GV 1755) 2. uvádza vetu časovú, kým, dokiaľ; len čo, medzitým čo: konia wyprahly a czym koczyk przyprowadyly sem, wratyl (sa) chudy czlowek pro toho kone (ANTOL 1571); čzym sem k oknu prychazela, wydela sem nebosstyka na zemy (NITRA 1654); čim som prišol domu, doras (ma) bil (ŠARIŠ 1785 LP); csim ucsen se propusty, (tovariši) powinni su (ho) mezi seba wzity (HLOHOVEC 1794) II. čast s komp. al. superl. zdôrazňuje platnosť prísl. výrazu: dajte nam čim najskor vedet (ZLIECHOV 1663 LP); magj se obe stranky čim skoreg rozdelyti (BEHAROVCE 1748)