čím
I. spoj. podraď.
1. v dvojčl. výraze čím - tým, čím - ta (s 2. st. príd. i prísl.) csl vyjadruje porovnanie miery deja al. vlastnosti: Tag zme to drevo ukladaľi a čín husťejšie, ťín bolo ľepšie (Tek. Breznica NB); Šim som gu nim lepší, ťim va̋dz mä bijú (Sirk REV); Čím je (kôň) starší, tím má väčšie zubi (Podmanín PB); Čim bula (kosa) ceňša, ta bula ostrejša (Brezina TRB); čím prú, tím ľepšie (Hor. Lehota DK); čín ďaliéj, tín horiéj (Bošáca TRČ)
2. uvádza príslov. časovú vetu
a. čiast. jstrsl vymedzujúcu úsek al. hranicu, počas ktorého al. po ktorú trvá al. sa uskutoční dej nadradenej vety; kým: Živuod vižaduje (od človeka), abi čín vládze, abi volačo aj robeu̯ (Žarnovica NB); Hnali to na kuse, čí_ňevínšli na cestu (Žarnovica NB)
b. čiast. žit a snitr, miest. trenč, skal určujúcu čas deja nadradenej vety bezprostredne predchádzajúcim dejom; len čo: Príďen, čín mvodz buďen (Vieska n. Žit. ZM); Čín sa vidala, hňe_ca oďelili (Opatovce n. Nitr. PDZ); Čím to bosorka počula, hňec prestala vojna (Papradno PB); Skapau̯, čím sa uláheu̯ (Brodské SKA)
II. čast. strsl, zsl, čiast. vsl (s 2. a 3. st. príd. i prísl.) zdôrazňuje najvyššiu mieru: Len ho (uhlie) do voza a čím prú preč! (Kľak NB); To zme sa vibraľi za humná, gďe bi sa husi čí_najľepšie napásľi (Krupina); Pridaj, abi si búl šim skoré doma! (Sirk REV); To si ho (mäso) moseli šanuvad, abi ín trvalo čín dĺš (Modranka TRN); Ta to ľem čim skorej pośac tam! (Nemešany LVO)