člen -a mn. -ovia m. živ. príslušník istej organizácie, spolku, spoločenstva: č. družstva, rodiny; č. politickej strany, č. výboru, č. opery SND;
členka -y -niek ž.;
členský príd.: č-á schôdzka, č. príspevok, č. štát OSN;
členstvo -a s.
1. príslušnosť do organizácie, spolku: kandidát na č. v Európskej únii; zrušiť č.
2. hromad. členovia;
člen -a mn. -y m. neživ.
1. článok (význ. 1): č. radu, spájací č.; lingv. vetný č. najmenšia jednotka gram. stavby vety: hlavný, závislý č., holý, rozvitý č.
2. lingv. (v niekt. jazykoch) osobitný slovný druh na vyjadrenie určitosti al. neurčitosti podst. mena
členský -ká -ké príd.
členský -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s členstvom, s členom: č. príspevok, poplatok; členské práva a povinnosti; členské zhromaždenie; členská legitimácia osobný preukaz o členstve v organizácii; členské výhody; rozširovať členskú základňu; zvolať členskú schôdzu; zložiť č. podiel 2. ▶ ktorý je členom, príslušníkom organizácie, združenia, spolku: členské subjekty; členské štáty, krajiny; členské mestá; členské agentúry, firmy, spoločnosti; spolupráca členských a nečlenských krajín EÚ; inform. členské servery patriace do tej istej siete
člen1, -a, mn. č. -ovia m. osoba patriaca do nejakej organizácie, príslušník nejakej organizácie al. spolku: č. strany, výboru, družstva; č. rodiny, domácnosti; č. komisie, č. opery, orchestra; riadny, čestný, dopisujúci č.; člen korešpondent SAV;
členka, -y, -niek ž.;
členský, zastar. i členovský príd.: č. vklad, príspevok, podiel, č-á legitimácia, č-á knižka, č-á schôdzka;
členstvo, -a str.
1. príslušnosť k spolku al. k organizácii;
2. hromad. členovia