Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

čert -a D -ovi/-u m. hovor. a rozpráv. zlý duch, diabol, satan: prestrojiť sa za č-a;

pren. expr. zlý človek, samopašné dieťa ap.

● expr.: zlý ako č. veľmi; báť sa niekoho ako č-a veľmi; báť sa niečoho ako č. kríža, svätenej vody veľmi; vyhýbať sa tomu; nech to č. → vezme; aby, bodaj to č. → vzal; (všetci) č-i s ním šijú je samopašný; ani č. sa v tom nevyzná je to veľmi zložité; čo č. nechcel (nešťastnou) náhodou; č. (nikdy) nespí všeličo sa môže stať; (v tom je) č-ovo kopýtko háčik, fígeľ; č. ako diabol, to je jeden č. to je jedno; poslať niekoho do č-a zbaviť sa ho; choď do č-a! zmizni! koho sem č-i nesú? kto to prichádza? (posľubovať) č-ov-diablov veľa, všeličo; na kýho/kieho č-a načo; vo funkcii cit. (často v zakliatí) vyj. hnev, nesúhlas, prekvapenie: do č-a, ba (kýho) č-a;

čertovský príd. obyč. pren. expr. (vyj. zápor. al. kladné hodnotenie): č-á žena energická al. huncútska; č. kúsok odvážny; č-á zima tuhá; č-á sila obrovská;

čertovsky prísl.: expr. č. pekné dievča;

čertík -a mn. -ci/-ky m. zdrob. expr. oslab.

čert -ta D a L -tovi/-tu pl. N -ti I -tmi/-tami m.

čertvie, pís. i čerthovie, pís. i čert ho vie, pís. i čert vie čast.

čerthovie¹, pís. i čert ho vie čast. hovor. expr. (i s vedľajšou vetou) ▶ vyjadruje nevedomosť, neistotu, pochybnosť hovoriaceho o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti (často so záporným hodnotením); nevie sa, nie je známe, nevedno; syn. bohvie, ktovie: č., odkiaľ sa nabral takýto názor; Čerthovie, čo vlastne stváral! [F. Hečko]; Čerthovie, kde im vyňúrala také exotické mená. [P. Štrelinger]

čert¹ -ta D a L -tovi/-tu pl. N -ti m. 1. ▶ (v rozprávkach) nadprirodzená bytosť pochádzajúca z pekla, znázorňovaná ako chlpatý tvor podobný človeku s rohmi, kopytami a chvostom, stelesnenie zla a pekelných síl, diabol: prestrojiť sa za čerta; Laktibrada tak utekal, že by ho ani všetci čerti nedochytili. [P. Glocko]; Čert zacupotal kopytami a uháňal kadeľahšie. [Š. Moravčík]; Na Orave prichádzal Mikuláš v sprievode slameníka, za nimi nasledovali štyria-piati poskakujúci čerti. [E. Horváthová]
2. ▶ ľudové pomenovanie diabla, padlého anjela, zlého ducha, nepriateľa Boha a ľudí
3. expr. ▶ človek s mnohými výraznými, často zápornými vlastnosťami, zlý, zlostný, nespútaný al. prešibaný, prefíkaný a pod. (často v nadávkach): ty č.!; č. jeden nepodarený!
4. expr. ▶ dieťa, obyč. živé, neposedné, nezbedné: s tým naším čertom sú samé problémy; Tento malý čert, ako ju volá jej mama, sa nevenuje len aerobiku. [Inet 2005]
◘ fraz. škaredý ako čert veľmi nepekný; zlý ako čert veľmi; aby/bodaj ťa/to čert vzal! preklínanie vyjadrujúce znechutenie, roztrpčenosť; ba [ešte] kieho/kýho čerta! vyjadrenie zdôrazneného záporu al. prekvapenia; čert ako diabol a) ktokoľvek, čokoľvek, nezáleží na tom, kto al. čo b) jeden ako druhý, rovnako zlý; do čerta! blíži sa významu citoslovca (často v zahrešení) vyjadruje hnev, nesúhlas, prekvapenie; ký čert? kto?; na kieho/kýho čerta? prečo, načo? ani čert sa v tom nevyzná je to veľmi zložité; báť sa niekoho ako čerta al. báť sa niekoho, niečoho ako čert kríža/svätenej vody veľmi; vyhýbať sa tomu; ber sa/choď do čerta/v čerty! a) choď preč, zmizni b) nechaj ma na pokoji, daj mi pokoj, prestaň; bol by v tom čert, keby/aby... musí sa to podariť; byť čertom podšitý byť prefíkaný, prešibaný; čert [ho] vie/čerti [ho] vedia nikto nevie; čert mi ho bol dlžný/dlžen! nie je vítaný; čert ho/to ber/zober! vyjadruje ľahostajnosť, nezáleží na ňom, na tom; čert ho berie je veľmi nahnevaný; čert ho tam niesol/doniesol nemal tam ísť; čert mi to našepkal/pošepol urobil som hlúposť, nerozvážnosť; čert mu posvietil nedobre, nešikovne to vymyslel, nebol to dobrý nápad; čerti ho z pekla zobrali vyliečil sa z ťažkej choroby; čo čert nechcel (nešťastnou) náhodou; chodiť od čerta k diablovi a) byť všade b) navštíviť mnohých (niekedy bezvýsledne); kade/kde ho čerti vláčia/nosia? al. kde je v čertoch? kde je?, kde sa túla?; koho to/sem čerti nesú? kto to prichádza?; maľovať čerta na stenu vidieť veci vopred negatívne, strašiť niečím negatívnym, privolávať niečo zlé; mať čerta v tele byť temperamentný; nebojí sa ani čerta nikoho, je veľmi odvážny; nech to čert berie/vezme! výraz záporu, rezignácie; poslať niekoho do čerta/ku všetkým čertom vyhnať, zbaviť sa niekoho, odmietnuť sa s niekým rozprávať, nestrácať čas s niekým; to mi bol čert dlžný/dlžen to je nepríjemné, mohol som sa bez toho zaobísť; vonku sa [všetci] čerti ženia je veľmi zlé počasie; vošiel doňho čert nahneval sa; [všetci] čerti ním/v ňom šijú a) nemá pokoj b) rád stvára huncútstva, je roztopašný; všetko vzal čert všetko vyšlo nazmar, navnivoč; vyháňať čerta diablom/belzebubom jedno zlo likvidovať iným zlom; vybaví aj čerta z pekla aj nemožné ◘ parem. Aj z čerta spraví anjela; Boha ťahá za nohy a čerta za rohy ešte len ide z kostola, už ohovára, resp. pácha iné zlo; Čert [nikdy] nespí nešťastie, nepríjemnosti sa môžu prihodiť kedykoľvek, treba byť opatrný, obozretný; Čerta neobrátiš, čo hneď svet prevrátiš; Čertu slúžil, čert ho vzal; Chlap, čo len trochu krajší od čerta, je už dosť pekný al. Chlap krajší od čerta je pekný; Kam čert nemôže, pošle [starú] babu; Kde nič nie je, ani čert neberie/nevezme; Nemaľuj čerta na stenu! neprivolávaj nešťastie; Pánboh stvoril volky a čert spolky; Ukáž čertovi prst, stiahne/vezme ti celú ruku o zneužívaní dobrej vôle; Urob/sprav čertovi dobre, peklom sa ti odslúži/odvďačí za dobré nečakaj nič dobré, zlý človek je nevďačný; Na svätého Huberta ide teplo do čerta (3. november) prichádza zima
▷ čertík -ka pl. N -íci/-íky G -kov A -kov/-íky m. zdrob.: nie je to nijaký anjel, skôr v ňom drieme č.; každý má v sebe čertíka pokušiteľa; čertisko -ka pl. N -ká G -tísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: tučný č.; „Čertisko staré!“ ošíva sa stará Nekorancová, upravuje si záponu, rukávce, šatku. [M. Ferko]; Ospravedlňujúco som sa usmial a okríkol malú - prestaneš, ty čertisko. [Vč 1978]

čert² -ta D -tovi/-tu pl. N -ty m. 1. ▶ figúrka al. hračka majúca podobu čerta: pribaliť do mikulášskeho balíčka čokoládového čerta
2. ▶ nevýrazne sfarbená ryba so širokými ústami a splošteným telom pokladaná za príšeru mnohých morí: čerty ulovené v hlbokých vodách; zool. č. morský Lophius piscatorius; č. americký Lophius americanus
3. poľnohosp. profes. ▶ vyorávač zemiakov s rozhadzovacím kolesom

čert, -a, 3., 6. p. -ovi/-u, mn. č. -i, 4. p. -ov/-y m.

1. v náboženských predstavách zlá nadprirodzená bytosť, zosobnenie zla, zlý duch, diabol, satan (zobrazuje sa s kozou bradou, s rohmi, kopytami a chvostom);

pren. hovor. o škodlivých, nepríjemných, neželateľných veciach, o sile nepriateľskej človekovi, o nešťastí a pod.; obyč. v prirovnaniach, vo zvratoch, porekadlách a prísloviach: lakomý, skúpy ako č. veľmi; slúžiť č-u (č-ovi) robiť zle; dobre je byť s č-om zadobre mocných, vplyvných ľudí si nemáme pohnevať; báť sa niečoho, niekoho ako č. kríža, svätenej vody veľmi; č-i ho berú veľmi sa hnevá, zlostí sa; beží, uteká ani čo by ho všetci č-i hnali veľmi sa ponáhľa; ani všetci č-i by ho nepreviedli o veľmi prefíkanom človeku; č-i ho sem dovliekli prišiel celkom nevhod; nemaľuj č-a na stenu nestraš niečím nepríjemným; radiť sa s č-om zle sa radiť; bol by v tom č.! výraz vyjadrujúci odhodlanie, pevnú vôľu prekonať ťažkosti; č. nám to bol dlžný o niečom nepríjemnom; ani č. to nevydrží nik; č-om podšitý prefíkaný; je v tom čertovo kopyto, kopýtko prefíkanosť, šibalstvo, fígeľ, zákernosť; všetko vzal č. zaniklo, zmizlo, zahynulo a pod.; žart. kvietok z čertovej záhradky o prefíkanom človekovi, huncútovi, šibalovi; čertov si bol, č. ťa vzal o zlom človeku, ktorému sa dostalo náležitej odplaty; urob č-u dobre, peklom sa ti odplatí (odslúži) o nevďačnosti; č. nikdy nespí nešťastie a nepríjemnosti sú vždy možné; čaká, číha ako č. na hriešnu dušu netrpezlivo; s č-om líha, s diablom vstáva ustavične kľaje; letel ako anjel, spadol ako č. o nevydarenom konci; kde (sám) č. nemôže, tam pošle (podstrčí) babu; kde nič nieto, tam ani č. neberie; ani č. nie je taký čierny, ako ho maľujú o zveličovaní niečoho zlého; byť na groš ako č. na hriešnu dušu veľmi, príliš lakomý; stalo sa, čo č. nechcel o nepríjemnej veci; vyháňať č-a diablom odstraňovať zlé zlým; vyhnať, vyháňať č-a z niekoho napraviť, naprávať niekoho (obyč. bitkou); trochu hrubé už ho č. vzal a) zmizol, stratil sa; b) zomrel; č. ako diabol, to je jeden č. oboje je rovnaké, rovnako zlé;

2. expr. o zlej, zlostnej, krutej al. príliš živej, huncútskej, prefíkanej osobe al. o samopašnom dieťati;

3. expr. pri označení niečoho neurčitého: akýchsi č-ov vystrája čosi; je s každým č-om zadobre s kýmkoľvek, s každým; č. alebo diabol ktokoľvek;

4. hovor. používa sa vo výrazoch vyjadrujúcich nesúhlas, zápor, popieranie, rozhorčenie (často v kliatbach): č-a na tom záleží vôbec nezáleží; č-a ti dám nič ti nedám; č-a sa nebojíš nie je pravda, že sa nebojíš, veru sa bojíš; má č-a rohatého, starého nič nemá; č-a mu je, ani č-a mu nebude nič mu nie je, nič mu nebude; č. (ho) vie, č-i (ho) vedia nikto nevie; poslať niekoho, ísť, odísť v č-y, do č-a preč; bodaj to č. vzal!, do č-a! výrazy rozhorčenia; č. to ber, nech to č. vezme výrazy ľahostajnosti, nezáujmu; čerta, zdôraznené ba čerta, čertaže!, č. starého, jazerného, kopasného, rohatého výrazy prekvapenia al. záporu; kýho č-a čo, čože (v rozhorčení); pre kýho č-a prečo, načo;

5. v ľudových názvoch: čertova koža druh silnej látky; čertové rebrá papraď; čertovo lajno druh drogy;

čertisko, -a str. i m. zvel. k 1, 2

čertisko p. čert

čert m. (šärt, šart, čort)
1. csl náb. nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla, zlý duch, diabol: Aj čuo bola ešťe tma ako v rohu, ale čerťi straťili svoju moc (Podkonice BB); Maľi f pekľe jednoho čorta daromnoho (Heľpa BRE); Ti začni kričat, že ide čerd ze zadnej dolini (Ružindol TRN); Tam čorci tancovaľi (Markušovce SNV)
F. je ani šert (Kameňany REV), je mrchaví aňi čert (Podhájska VRB), je plani jak čort (Studenec LVO) - je veľmi zlý; hnusní ako śert (Rim. Píla RS) - mimoriadne škaredý; najedovaní jak čert (Hlboké SEN) - veľmi nahnevaný; kriśí, akobi sto śertov vošlo doň (Rim. Píla RS) - silno, zúrivo kričí; hledzí jak čer_do potoka (Kuchyňa MAL) - nevraživo; bát sa jak čert kríža (Kuchyňa MAL), bát sa jak čert svatenej vodi (Lukáčovce HLO) - veľmi sa báť; má peňazí ako śert pľeví (Rim. Píla RS) - veľmi veľa; tríma sa majetku ako śer_Ďemiana (Rim. Píla RS) - je upriamený na majetok; dav bi, kebi mu čerd ruku nedržav (Červeník HLO) - je lakomý; to je čerd jag ďabol (Brezina TRB), čerd jag dábel alebo jeho mater (Brestovany TRN) - to je rovnaké; otkladá ako čert s pokáňim (Benice MAR) - nemá chuť do niečoho sa pustiť, niečo urobiť; ťähá Boha za nohi a čerta za rohi (Kraľovany DK) - je dvojtvárny, nečestný; robí š čertom (Prosné PB) - koná nečestne; zapísa_dušu śertovi (Rim. Píla RS) - vykonať zlý skutok, surovo zahrešiť; š čertom ľíha, z ďáblom stáva (Hor. Lehota DK) - ustavične kľaje; śerťi ho berú (Rim. Píla RS) - je nazlostený, nepokojný, netrpezlivý; čerťi dúchľi doňho (Turíčky LUČ), čert vlézeu̯ do mia (Koválov SEN) - nahneval sa, nahneval som sa; je na čertovom kolese brúsení (Gem. Milhosť REV), je śertom potšití (Rim. Píla RS) - je prefíkaný, nezbedný; to je čertovo koleso (Bošáca TRČ) - šibal, huncút; to je čertová duša (Bošáca TRČ) - je zlý človek; maluvat čerta na scenu (Lubina NMV) - strašiť neželanou situáciou; čo čerd ňeksel (Žarnovica NB) - na nemilé prekvapenie; čerd aňi tedi ňespí, keť chrápe (Bošáca TRČ) - nepríjemnosť, nešťastie sa môže stať hocikedy; zo žartu do śartu (Rim. Píla RS) - naoko nevinná vec môže mať zlé následky; spouke - čertove vouke (Čelovce MK) - spolčovanie prináša problémy; to mu sám śert pošopnú (Rim. Píla RS) - zle spravil; čert mu to biu̯ dužen (Kuchyňa MAL) - zaskočila ho nepríjemná udalosť; čerd ho doňiesou̯ (Hor. Lehota DK) - prišiel nevhod; čerťi ho ta zavľiekľi (Čelovce MK), čerťi ho tam hnali (V. Uherce TOP) - išiel, kam nemal ísť; išiou̯ ďesi do čertovej maťere (Ležiachov MAR) - preč, na neznáme miesto; koho dze ňeprośa, naj ho tam čorci ňenośa (Humenné) - nech nechodí tam, kde je nevítaný; čer_to zav (V. Bielice TOP) - zmizlo, zaniklo to; čerd ho zau̯ (Necpaly MAR) - a) odišiel b) umrel; keď ho ňeveďeľi uš čerťi ziať! (Košťany n. Tur. MAR) - už mal radšej zomrieť; čertu slúžil, čerd ho zal (Brestovany TRN) - zle robil a zle aj skončil; śerd bi sa obesiu̯, śerd bi sa z bíla zabiu̯ (Rim. Píla RS), mosev bi sa čert f pekle zabit (Červeník HLO) - stalo by sa niečo nezvyčajné, výnimočné; museu̯ bi f tom čerd biť (Socovce MAR), muśiu̯ bi to čord buc (Hažín MCH) - muselo by to byť mimoriadne ťažké, náročné; čert s pekla to dakoďi slíchau̯! (Revúca) - to je nepredstaviteľné, neprijateľné; trucic križ za čortom (Sobrance) - vzdať sa zámeru, uspokojiť sa s daným stavom; má samé čerti-ďiabli v hlave (Priekopa MAR), chodzá mu čerci-dábli po rozume (Brestovany TRN) - myslí na nenáležité, podružné veci, vymýšľa lapajstvá; šärtó robí (Sása REV) - robí nezbedy; čerťi sa žeňia (Pukanec LVI) - je veľmi zlé počasie (dážď al. sneh s vírivým vetrom); čertovo mľeko (Heľpa BRE) - žart. pálenka; čertové obráski (Lukáčovce HLO) - žart. hracie karty; čertovi posvieťiť (Jasenová DK) - žart. zapáliť sviečku; ňeprosiu̯ sa čerd babe, aňi ja takej žabe (Podkonice BB) - nebudem sa ti prosiť; sprav čertovi dobre, peklom sa ci oclúží (Červeník HLO) - zlý človek nevie byť vďačný za preukázanú láskavosť; čerta z rietkim hrebeňom češú (Krivá DK) - zlý človek si nezaslúži osobitný ohľad; velkí hlat čertou brat (Jasenová DK) - veľká núdza doženie človeka aj k nečestnému skutku; ti pre cudzuo z rukamí, a pre tvojo čerd z mechom (Mur. Dl. Lúka REV) - získavaš oveľa menej, ako strácaš; bodaj ťa šeci čerťi zaľi! (Necpaly MAR), čer_ťa za̋u̯ aj s takou robotou! (Černová RUŽ), čer_ta zav do roha! (Lukáčovce HLO), bodaj bi ce čorci rozmetaľi! (Sobrance), do čertovej maťere! (V. Maňa VRB) - zahrešenia
2. csl expr. zlý, zlostný, prefíkaný človek; vzdorovité, samopašné dieťa: Tento čerd mi kapustu hltaď ňebuďe, om bi ľen klobásu jedou̯! (Socovce MAR); To je čert, ľen zľe robí (Prosné PB); Takí čerd ból se mna téš (Chocholná TRČ)
F. zavesiu̯ si śerta na grk (Rim. Píla RS) - zle sa oženil
3. csl expr. má funkciu
a. neurčitých, opytovacích al. popieracích vymedzovacích zámen; niekto, niečo, niekde, kto, čo, nikto, nič, hocikto, hocičo, všeličo a pod.: Aľe vezňem voľákeho čerta! (Detva ZVO); A ti zas kieho čerta robíš? (Príbovce MAR); Aňi čerd mu ňebuďe (Rochovce ROŽ); Šecia čerťi veďia, načo som ta išó (Prochot NB); Každí śer_ca o mňa otrie (Rim. Píla RS); Ňebol bi aňi čerd veďel, čo robiľi (Riečnica KNM); Choďí po čerťiech (Vyš. Kubín DK); Kí čert ťa sem poslál? (Skalica); Posluboval ín čerta-dábla (Dol. Súča TRČ); Čor_tam znal, že on tam budze! (Vranov); Ta jakoho čorta me priňeśľi? (Sobrance)
b. oslovenia (obyč. v spoj. čert-diabol) vo fiktívnych výpovediach: Preca sa ľen mau̯ opítať: No, čer-ďiabol, čo ti na to povieš? (Blatnica MAR)
c. hodnotiacej častice s významom zdôrazneného nesúhlasu, popierania; vôbec nie, kdežeby: Śerta som zmocňeu̯! (Klenovec RS); Čerta ja pójdem trávu vižínat! (Ivanovce TRČ); čerta starého! (Mošovce MAR)
4. stroj
a. na vyorávanie zemiakov: Tu čertom začaľi viorávaď ač po vojňe, doftedi šecia ľen motikou kopaľi (Ležiachov MAR); To je čert, čo viorává zemáki (Bošáca TRČ); čert (Bobrov NÁM)
b. v spoj. horskí čert (Brestovec MYJ) na sťahovanie dreva z horských svahov
5. v dvojslovných názvoch
a. rastlín: čertová kapusta (Myjava), čertovo koleso (Gem. Milhosť REV), šärtová rič (Drienčany RS) - bot. krasovlas bezbyľový (Carlina acaulis); čertovo ľiko (Pukanec LVI) - bot. lykovec jedovatý (Daphné mezereum); čertovuo rebro (M. Lehôtka PDZ), čertové rebro (Stupava BRA), čertovo rebro (Niž. Šuňava POP) - bot. papraď (Dryopteris)
b. húb: čertové hovno (Ľuborča TRČ), čertóv tabák (Zem. Lieskové TRČ), čertúf tabák (Kuchyňa MAL) - bot. prášnica (Lycoperdon); čortovo pazuri (Remeniny GIR) - bot. strapačka (Clavaria)
c. hmyzu: čertova hlava (Lovča KRE, Priechod BB) - zool. vážka (Libellula)
d. iných reálií: čertové nochti (Brodzany TOP) - menší rohovinový výrastok na nohe koňa; čertova koža (Laskomerské BB), čertová koža (Červeník HLO) - druh pevnej tkaniny; čertovo lajno (Mošovce MAR), čertové hovno (Bošáca TRČ) - droga zo živice Asa foetida; čertové koleso (Siladice HLO) - zastar. bicykel (s jedným veľkým a jedným malým kolesom); čertisko s. i m. zvel. k 1 a 2: Čerťisko to miselo biť, keď na tej zemi ostala ľen hrba kolomaže (Habovka TRS); To si priniesol ot tích čertiskov? (Val. Belá PDZ); Mariša, ti si čercisko! (Prosné PB)

čort p. čert

čert [č(e)rt, čart] m rozprávková a náb. postava často v ľudskej podobe pôsobiaca zlo človeku, diabol, satan: černy čerty (HLOHOVEC 1592);
x. pren czert ho stworel (DOBRAŠOV 1643) je zlý
F. cžrt ho vi (TRENČÍN 1549 E) nikto nevie; czert ho bude maty za zemena ((BYTČA) 1577) nikto; czert wie, odkad sy ((BYTČA) 1586); na meskem dome gsem bila, ale mi čerta penize dali (S. ĽUPČA 1689) nedali; czert ma do was (OPONICE 1747) nezaujímate ma; kýho čerta wy robjte? (MKH 1799); any mu ge čert nge (LIPTOV 18. st) je zdravý, nie je chorý; v zlorečeniach a preklínaní: trista czertom w tebe (ILAVA 1647); čert was dolu zwrhol (KRUPINA 1675) nech vás čert vezme do pekla; čert si ma wezme, musiss se mnu gity (M. KAMEŇ 1719) nech sa stane čokoľvek; čert mi tu radu dal (KC 1791) o nevhodnom konaní; hrom do twoge paty, čerte rohaty (MKH 1799); v prísloviach: nalezl čert čerta (SiN 1678) našli sa dvaja rovnako zlí; kde csert nemože, staru babu postrczj (TRENČÍN 1780) zlomyseľná stará baba narobí veľa zla; -ov príd privl pod tsártowu motzu (HPS 1752)
L. bot myriophyllon: rebrjček, čertowé rebro (KS 1763) rastlina z rodu papraď Dryopteris; č-o mlieko rastliny z rodu mliečnik Tithymalus: amygdalites: kolowrátek nebo czertowé mléko m. mandľolistý T. amygdaloides; platyphyllon: kolowrátek, chwogka, čertowé mléko m. širokolistý T. platyphyllos (KS 1763);
x. zool oestrum: čertowo žihadlo (NP 17. st) chlpatá bodavá mucha, strečok;
x. farm č-o blato, hovno, lajno, odpustenie druh živice Asa foetida: čzertowo howno slowe smrduta priskiryce gedneho stromu (HL 17. st); assandt: čertowé lagno (TT 1745); asa foetida: čertowé odpússťeni; čertowé blato (KS 1763)
P. atpn Michael Chertowych (z Topoľčian 1431); -ovský príd: nepobožnych cžertowskych wogakuw (ŽILINA 1606); satanicus: čertowsky, ďábelsky (KS 1763); dussu čertowsku (MC 18. st) zlého človeka; -ovstvo s mágia, čarovanie: kdokolwek sa chcze czertowstwu nauczit (s. l. 18. st); -ík, -ek dem:
P. atpn Andreae Cžertik (ZVOLEN 1632); Andreas Csertek (ČATAJ 1719); -ko dem Georgius Chartko (TURANY n. O. 1569)

čertov, čertovstvo, čertovský p. čert